ZRKADLO SPRAVODLIVOSTI – SPECULUM JUSTITIAE
Boh sám používa obraz zrkadla, keď ospevuje svoju múdrosť. O tejto múdrosti hovorí: „Ona je odblesk večného svetla, zrkadlo Božej moci bez škvrny a obraz jeho dobroty” (Múd 7, 26).
Z Nového zákona vieme, že Boh tu poukazuje na vlastné Slovo, na večnú múdrosť, na svojho Syna, v ktorom Otec vyjadril celú svoju podstatu. Syn je nepoškvrnené zrkadlo Otca, veď nie bez príčiny povedal Ježiš Filipovi pri Poslednej večeri: „Kto mňa vidí, vidí Otca” (Jn 14, 9). A prostredníctvom zázračného Božieho omilostenia môže každý kresťan, ktorý je v stave milosti, na prosbu blížneho „Ukáž mi Krista” odpovedať: „Kto mňa vidí, vidí Krista.” Je to síce pohľad viery, ktorým vidíme iba tiene tajomstiev, ale pravdou zostáva, čo napísal svätý Pavol: „A my všetci s nezahalenou tvárou hľadíme akoby v zrkadle na Pánovu slávu a mocou Pánovho Ducha sa premieňame na jeho čoraz slávnejší obraz” (2 Kor 3, 18).
Máme sa azda diviť, že Cirkev vzýva Máriu ako „Zrkadlo spravodlivosti”? Spravodlivosť je biblické slovo a znamená asi toľko ako svätosť. Boh je Spravodlivosť, Svätosť sama a Cirkev hovorí, že Mária je viac ako ktorékoľvek iné stvorenie Jeho zrkadlom, podobne ako múdrosť je „nepoškvrneným zrkadlom Božej stvoriteľskej činnosti”. Je tu iba jeden rozdiel: Múdrosť Božia, Syn, je ňou mocou vlastnej bytosti, Mária je ňou prostredníctvom milosti. Ale…
Mária tiež spolupracovala s milosťou, chcela byť nepoškvrneným zrkadlom, počúvala Boží hlas a odovzdala sa mu. Veľmi pekne rozviedol túto pravdu kardinál Newman v jednej zo svojich meditácií: „Ako sa stala Mária takýmto verným zrkadlom? Pretože žila s Ježišom!
Každodenne môžeme vidieť, ako ľudia žijúci pospolu s niekým, koho milujú, stávajú sa navzájom podobnejšími. Keď žijú s ľuďmi, ktorých nemajú radi, napr. s členmi jednej rodiny, s ktorými sa ustavične hádajú, čím dlhšie žijú spolu, tým sú si menej podobnými. Ale ak navzájom nažívajú v láske ako muž a žena, rodičia a deti, bratia a sestry, alebo priatelia, stávajú sa časom až prekvapujúco podobnými, a všetci to môžu vypozorovať. Navzájom sa sebe podobajú hlasom, chôdzou, ba čiastočne i v rukopise. To isté platí pre ich ducha a pre ich názory, vkus a náklonnosti.
A bezpochyby je to tak aj so stavom ich duší, ktoré nevidíme. Mária, ktorá už od svojho počatia bola plná milosti, žila tridsať rokov s Ježišom, odzrkadľovala sa v ňom, a preto si zaslúži, aby sme ju vzývali ako Zrkadlo spravodlivosti.”