Čo zviažeš na zemi…

‍Výrok „Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ pochádza z Matúšovho evanjelia a predstavuje jeden z kľúčových pilierov kresťanskej náuky o Cirkvi.

Ježiš tieto slová adresuje najprv apoštolovi Petrovi (Matúš 16,19) spolu s odovzdaním „kľúčov od nebeského kráľovstva“ a neskôr celej komunite učeníkov (Matúš 18,18) v kontexte riešenia hriechov vnútri Cirkvi.

V rabínskom judaizme prvého storočia mali termíny „zviazať“ (asár) a „rozviazať“ (šará) veľmi špecifický právny a doktrinálny význam:
Zviazať - znamenalo niečo vyhlásiť za zakázané alebo niekoho vylúčiť zo spoločenstva kvôli neposlušnosti.
‍Rozviazať - znamenalo niečo vyhlásiť za dovolené alebo človeka prijať späť do spoločenstva (zbaviť ho hriechu či trestu).

V tejto biblickej časti ide o priamy základ pre sviatosť zmierenia (spoveď). Keď kňaz v Kristovom mene rozhreší hriešnika (rozviaže ho), Boh toto odpustenie potvrdzuje v nebi. Ak je niekto pre tvrdošijnosť v hriechu zviazaný (napr. exkomunikáciou), zostáva oddelený od Božej milosti.

Milí bratia a sestry chcem Vás povzbudiť, aby sme chodili pripravení ku sv. spovedi a otvorenosťou srdca sme sa ešte viac pripútali k Bohu.

Peter +