Birmovanie je sviatosť, v ktorej pokrstený dostáva dary Ducha Svätého, aby ho dokonalejšie spojili s Cirkvou, aby sa stal svedkom Ježiša Krista a aby bol schopný slovom i skutkom brániť a šíriť vieru.
Na prijatie sviatosti birmovania sa pripravujú mladí ľudia, najmenej žiaci 9. ročníka, ktorí ju vo prijímajú ako sviatosť kresťanskej dospelosti. Takisto sa na prijatie tejto sviatosti môžu pripraviť aj dospelí, ktorí boli pokrstení v detstve, ale túto sviatosť ešte neprijali.
POUČENIE O SVIATOSTI BIRMOVANIA
- Sviatosť birmovania môže prijať každý, kto je pokrstený a kto doteraz túto sviatosť neprijal.
- Udeľuje sa vo veku, kedy tí, čo chcú prijať túto sviatosť, sú schopní samostatného rozhodovania.
- Vyžaduje sa, aby žiadateľ bol riadne pripravený, mal primerané náboženské vedomosti a mohol si obnoviť krstné záväzky.
- Zúčastňuje sa na duchovnej príprave a žije sviatostným životom.
- Každý birmovanec má mať birmovného rodiča.
- Birmovanec, rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby si nedával birmovné meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
(Porov. Kán. 855)
BIRMOVNÝ RODIČ
Úlohou birmovného rodiča je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako svedok Ježiša Krista a aby si verne plnil povinnosti, ktoré súvisia s touto sviatosťou. Teda, aby o Kristovi svedčil slovom a vlastným životom, užšie sa spájal s Cirkvou a budoval tajomné Kristovo telo.
Kánon 893 – § 1 CIC hovorí: aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, o ktorých sa hovorí v Kánone 874 a tento hovorí:
Aby niekto mohol byť birmovným rodičom je potrebné, aby:
- ho určil sám birmovanec alebo jeho rodič
- zavŕšil 16.rok života
- bol katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
- nebol postihnutý nijakým kanonickým trestom, nesmie byť rozvedený, nesobášený v kostole…
- nebol otec alebo matka birmovanca
- môže byť jeden z krstných rodičov