Všimli sme si? V posledných rokoch, ako nám zdomácneli slová drogéria či chémia. Dbáme o čistotu až sterilnosť prostredia v ktorom bývame. A ešte viac o čistotu svojho tela.
Ako sa rozmohla nečistota duše, bahno hriechu, špinavosť vzťahov. Rastie v nás túžba po čistote tela, šiat, prostredia. Nepáči sa nám byť zašpinený. Netúžime po zamestnaní, kde má človek špinavé ruky.
Predsa sú chvíle v živote, kedy treba so špinou rátať. Futbalista nehľadí, že si zašpiní dres, keď bojuje o loptu. Záchranár neváha vrhnúť sa aj do najväčšej špiny, keď ide o záchranu života.
Kňaz a levita putujúci do Jeruzalema dali prednosť tomu, aby sa nepoškvrnili pri dotyku s doráňaným, možno mŕtvym človekom pred pomocou.
Milosrdný Samaritán neváha sa zašpiniť, poškvrniť, lebo ide o záchranu človeka. Počína si ako dieťa Nebeského Otca.
Deti neváhajú sa zašpiniť, aj keď ide o hru. Lebo majú mamu.