VAS INSIGNE DEVOTIONIS
Zdá sa, že Cirkev má zvláštnu záľubu pre symbol nádoby, kalicha, pretože ho používa už tretíkrát, aby navonok vyjadrila ďalšiu vlastnosť najvznešenejšej Panny, a tak zdôraznila jej úctyhodnosť.
Mária je tiež vyvolený „kalich z rýdzeho zlata” podobne, ako je to povedané o kňazovi Oniášovi, je cenným kalichom vykladaným drahými kameňmi. Objasnime si to otázkou: pre koho je vzácnou a vybranou? Kto sa z nej teší? Ten, komu sa darovala.
Slovo „oddanosť” znamená, že k niekomu priľne a sa mu odovzdá. Berie naňho nielen ohľad, ale sa ním stále zaoberá, s láskou sa mu venuje, prekvapuje a obšťastňuje ho svojou pozornosťou. Nakoniec je prítomný len preňho. Práve túto skutočnosť vyjadruje symbol kalicha.
Kalich je iba vec. Nemôže zmeniť sám seba. Slúži len tomu účelu, pre ktorý bol vyrobený: má byť úžitkovou nádobou svojho majiteľa. Nie ako obyčajná nádoba, nejaký pohár alebo šálka, ale ako nádoba, z ktorej sa majiteľ teší, pretože je cenná a vyberaná.
Človek však nie je len ako nejaká vec či nádoba; je stvorený pre mnohé veci. Môže sa všetkému prispôsobiť a podľa záľuby či potreby sa môže zmeniť. Ale v bohatstve jeho bytosti môže spočívať i jeho nešťastie. Pretože sa môže stále meniť, nie je nikdy sebou samým. Preto hľadá stálosť na vyššej rovine. Nenachádza ju v ustrnulej vonkajšej forme, ktorá je vlastná bezduchým veciam, ale v tom, že ostáva pre iného stále tým istým: milujúcim človekom.
Vzácny kalich je pre vlastníka stále k dispozícii, má preň trvalú hodnotu a je mu prameňom stálej radosti. Človek, ktorý sa zriekol mnohorakosti a stal sa jednoduchým, tým, že žije len pre niekoho, má pre tohto iného trvalú hodnotu a je preňho stálym prameňom radosti. Je ako kalich, ale v oveľa vyššej, rýdzej forme. To, čo veci v strnulosti skrývajú, otvára sa v človeku. Byť k dispozícii pre blížneho, to je stav rodiaci sa v jeho srdci, a nie iba vonkajšia forma, ako napríklad tvar kalicha vtlačený zlatu.
Človek to žije, a jeho stálosť pochádza z jeho srdca. Môže byť sloboda tohto srdca útla, krehká, keď sa však raz stala jednoduchou a otvorenou len pre Pána, potom je istá a trvalá. Veď Pán tak dáva pozor na kalich, ktorý sa mu zapáčil, „ako na zreničku svojho oka”.
Pán raz hovoril Marte o jedinom potrebnom. Jej sestre Márii potvrdil, že ona toto potrebné vlastní: „Mária si zvolila najlepší podiel. A ten jej nebude odňatý” (Lk 10, 41). Rozhodnutý a otvorený pre Pána; ešte raz si pomyslíme na kalich, ktorý stojí prázdny a pripravený prijať dobré víno, ktoré chce doň naliať jeho majiteľ. Mária je najcennejší kalich, výborná nádoba. Oddala sa Pánovi, aby ju naplnil svojím dobrým vínom, dozretým v plameni lásky Ducha Svätého.