Udalosti na našich cestách. Vari najviac tie, čo sa skončili tragický, bývajú podčiarknuté poznámkou: nemali sa ponáhľať.
Pri záplave slov, ktorá sa zmenila na zničujúcu povodeň si uvedomíme každé slovo. Bolo treba zvážiť, premyslieť. Nemal som sa ponáhľať.
Múdrosť nám predkladá životnú cestu, kde si treba veci, podujatia, premyslieť, rozložiť, prepočítať a až potom konať hovoriť.
Evanjelium hovorí o Márií, že sa vydala na cestu a ponáhľala sa do mesta v hornatom kraji.
Márnotratný syn si všetko zváži, premyslí, pripraví. A až potom sa vydá na cestu.
Treba si veci zvážiť, oveľa viac treba milovať. Mária miluje, preto veľa nezvažuje, ponáhľa sa. Márnotratný syn prestal milovať, skôr teda, ako vykročí veľa zvažuje, pripravuje sa.
K Bohu, ktorý je láska sa modlíme: Bože, príď mi na pomoc. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať. Vieme že miluje, preto dôverujeme, že sa bude ponáhľať. Meškať nebude.
Na ceste ku Vianociam sa ponáhľajme najmä svojím najbližším ukázať, povedať: veľmi si prajem, aby ste boli šťastní. Milujem vás.