MATER AMABILIS
Staré francúzske kroniky rozprávajú o istom mníchovi, ktorý sedel v kláštornom kostole a celé hodiny sa modlil. Jeho tvár žiarila radosťou a obdivom, zrak mal upretý pred seba a z času na čas šeptal akési slová. Zvedaví spolubratia sa chceli dozvedieť, čo vlastne hovorí; sadli si blízko neho a počuli, ako stále opakoval tie isté slová: „Oh qu’il est beau, qu’il est beau! II a les yeux de sa Mere! — Ó, aký je krásny, aký krásny! Má oči svojej Matky!“
Tento prostoduchý starec tak obdivoval vtelené Božie Slovo, že hlboko prenikol do obsahu textu: „natus ex Maria Virgine — narodený z Márie Panny“. Videl a porozumel, že Mária ako pravá matka vtlačila svoje charakteristické znaky do Ježišovho človečenstva svojím zvolaním „má oči svojej Matky!“ veľmi názorným spôsobom vyznal skutočnosť vtelenia Božieho Syna.
Z tohto duchovného postoja sa zrodilo vzývanie Márie: „Matka premilá“. Tu neobdivujeme len niektorú Máriinu vlastnosť, ale vyjadrujeme obdiv nad celou Máriinou osobnosťou. Poznáme mnohé čnosti, viaceré obdivuhodné vlastnosti, ale iba keď sú tieto vlastnosti v dokonalom súlade, stáva sa osoba hodnou našej lásky.
Smelosť bez pokory robí niekoho tyranom, ale aj vľúdnosť bez smelosti plodí často dobráckych hlupákov. Či Boh sám nie je spravodlivý a pritom milosrdný, verný a láskavý? Podľa náhľadu niektorých teológov je Božia „simplicitas — jednoduchosť“ základom jeho láskavosti. Boh nutne zodpovedá svojej vlastnej podstate.
Ježiš sám o sebe hovorí, že neustále hľadí do očí Otcových. Pozná len jeden smer — k Otcovi: „A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“ (Jn 8, 29). Preto bol jednoduchý, a nie rozdelený, a teda hodný lásky Otcovej a i našej.
V tom sa Mária podobala svojmu Synovi. Keď svätý Augustín rozoberá citát z Reči na hore — „Blahoslavení čistého srdca“ —, hovorí: Čisté srdce je jednoduché, úprimné srdce — hoc est mundum cor quod est simplex cor“, a prichádza tak na podstatu veci. Na rozdiel od jednoduchosti (aký vo vnútri, taký navonok), ktorá má iba jeden cieľ, hriešnosť pramení z dvojitého života. Ako Ježiš žil iba pre Otca, tak i Mária vo svojej jednoduchosti (čistote) bola zameraná iba na Boha. Ona, pohliadnuc k Bohu, vedela, kedy má byť prísna a kedy musí povoliť, kedy musí byť ako baránok a kedy ako lev, povedané slovami istého spisovateľa.
Práve týmto dokonalým zameraním na Boha sama sa podobala Bohu a bola podobne ako Boh „premilou“. V nej sa splnili aj iné slová z Reči na hore: „Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle“ (Mt 6, 22). Na toto sa myslí, keď celú Máriinu osobu nazývame premilou. Bola jednoduchou, pretože sa vyznačovala harmóniou svojich dobrých vlastností. Práve táto harmónia robí človeka hodným lásky.