Od skorého rána, do neskorého večera, ba ja v noci, človek vychádza, aby budoval svet. Staval, sadil, posúval hranice možného.
Mladý krasokorčuliar od útleho detstva, zavčas rána chodí na zimný štadión, aby skúšal, cvičil, trénoval. A keď je všetko pripravené a nastal čas predstavenia, jeden pád všetko zničí a prináša nesmierny smútok.
Tá neopísateľná bolesť, keď sa to nepodarilo. Prehratý zápas, spadnutý most, pripálené jedlo…
Toľkí už prehrali posledný boj, zápas o život. Smútok záchranárov, rodiny, priateľov a známych.
Márnotratný syn po svojich zápasoch a prehrách sa stal strateným, ba mŕtvym. No stal sa zázrak milosrdnej lásky otca. Podarilo sa. Mládenec bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. Preto prichádza bezhraničná radosť otca. Život je dôvodom radosti.
Prečo však ten smútok staršieho syna.