Po vzývaní troch božských Osôb nasleduje invokácia: Svätá Mária, oroduj za nás.
Svätý Pavol vo svojich listoch nazýva všetkých kresťanov „svätými”. „Svätý” znamená v biblickej reči „vyčlenený”. Od svojho krstu sú všetci kresťania „vyčlenení — vyvolení” pre Boha Otca v Ježišovi Kristovi.
Svätosť je vlastnosťou Boha. On stojí sám, oddelene a niet nikoho, kto by bol ako on.
Ale aby aj druhí mohli mať účasť na jeho bohatstve, on ich „vyčlenil” a šiel tak ďaleko, že určil: „Bez svätosti nemôže nikto uzrieť Pána”(Hebr 12, 14).
Výnimočnú účasť na jeho svätosti má Matka Božia, Panna Mária. Všetci ostatní ľudia boli síce „vyčlenení”, ale tým, že upadli do dedičného hriechu, nemohli sa páčiť Bohu a boli pre svoj pád od neho oddelení.
Iba jedinú ľudskú osobu si Boh už od počatia vyvolil len pre seba a tou je jeho Matka. Pre jej nepoškvrnené počatie je Mária svätou ako Starého, tak i Nového zákona.
Svätý Ján Krstiteľ bol „už v lone matkinom naplnený Duchom Svätým” (Lk 1, 16). Podľa niektorých autorov to znamená iba toľko, že od času svojho narodenia stál na strane Boha.
Niektorí idú ďalej a vidia jeho posvätenie ešte v matkinom lone, v momente, keď Panna navštívila Alžbetu (Lk 1, 44). No o nepoškvrnenom počatí svätého Jána nemôže byť ani reči.
Inak je to v prípade Panny Márie. Ona stála od prvej chvíle svojho počatia na strane Boha a bola od počiatku svojho bytia vyvolená, a preto svätá.
To je dôvod, prečo tú, ktorú si Boh vyvolil, ktorá od prvej chvíle svojho bytia stála po boku všemohúceho Boha, na prvom mieste vzývame ako svätú.
Cirkev si uctieva mnohých svätých, z ktorých každý svojím spôsobom predstavil niektoré z nevyspytateľných Božích vlastností, no predsa je iba jediná, Bohom omilostnená bytosť, ktorú plným právom môžeme nazvať „svätou”, a to je svätá Panna Mária. Len ona odzrkadľuje Božiu bytosť tak dokonale, ako len je toho stvorenie schopné; len ona je „omilostnená” (Lk 1, 18) a vždy patrila iba Bohu.