V divadelných predstaveniach sa stretávame stým, že viaceré postavy hrá jeden herec. Raz je pánom a raz žobrákom. Raz v jeho srdci tróni pýcha, inokedy láska.
Na doskách divadla svet stvárňujeme pestré spoločenstvo postáv. Náš Pán si nás vyvolil a posiela nás, aby sme svojim životom stvárnili postavu Baránka. Posiela nás ako baránky medzi vlkov. Niekto iný – knieža temnosti, ponúka úlohu vlkov. Byť vlkom v úlohe vlka, byť vlkom v ovčom rúchu. Udivuje nás, že sme stretli v koži vlka Baránka. Čim je naozaj?
V divadle svet sú baránky i vlci. Až pričasto sme my v dvojroli baránka i vlka. Milujúci, obetavý baránok, ktorý chce viesť druhých k dobrote, alebo zobudené zviera, ktoré používa svoje zuby, ak svet nejde podľa jeho predstáv.
Ježiš je Veľkonočným baránkom, ktorý sa obetuje, aby sme mali život a aby sme ho mali v plnosti. Ľudská skúsenosť hovorí „človek, človeku vlkom“.
Pán si nás nevyvolil pre úlohu vlka.