MATER BONI CONSILII
Sväté písmo hovorí: „Priateľova rada rozveselí srdce” (Prís 27, 9). Ale čím múdrejší je priateľ, tým cennejšia môže byť jeho rada a čím je tento priateľ bližší Pánovi, tým viac sa na tejto rade dá budovať.
Kniha Múdrosti hovorí: „Kto z ľudí môže poznať Božie úmysly? Kto môže pochopiť, čo chce Pán?” (Múd 9, 13).
Ak niekto z ľudí spoznal vôľu Božiu, tak je to predovšetkým Matka Božia. Ona stojí tak blízko Bohu, že vie celkom iste, „čo vyžaduje Pán”, preto ju vzývame ako „Matku dobrej rady”. Toto vzývanie sa používalo už oddávna, ale do Loretánských litánií sa dostalo iba roku 1903. Pápež Lev XIII. mal veľkú úctu k Panne Márii, a reprodukciu vzácneho obrazu Matky dobrej rady, ktorý bol zvlášť uctievaný v obci Genazzano, ležiacej neďaleko Ríma, mal na pracovnom stole. Dekrétom z 22. apríla 1903 predpísal, že po invokácii „Matka predivná” má nasledovať „Matka dobrej rady”.
Zakaždým, keď sa tieto litánie modlíme, týmto titulom chceme prejaviť nielen našu úctu, ale ju chceme aj prosiť o radu a pomoc.
Vieme veľmi dobre, že zdanie klame a naša hriešna prirodzenosť je vždy náchylná považovať zdanie za skutočnosť. Len neskôr na vlastnú škodu a hanbu spoznáme, že sme boli oklamaní. Za jedným chybným krokom alebo omylom nasleduje ďalší, a tak sa môže stať, že sa ocitneme v sieti nástrah, z ktorej sa nevieme vyslobodiť. Ježiš nás už v Otčenáši učí, ako sa máme modliť k Otcovi, aby nás pred týmto nebezpečenstvom zachránil: „Neuveď nás do pokušenia”
Nuž poďme ako deti aj k našej Matke, žiadajme a prosme ju o radu, aby nás zavčasu, hneď ako sa krátkozrako dávame na cestu dobrodružstva, varovala.
Ak si uctievame a ak vzývame Pannu Máriu ako Matku dobrej rady, robme to s detinskou dôverou. Ona nás chce ako Matka sprevádzať a viesť svojou radou.