Prehľad cirkevných dejín farnosti Zákamenné
Zákamenné – najväčšia obec na Orave, leží v Slovenských Beskydoch pri Slovensko- poľských hraniciach, 18 km od Oravskej priehrady. Priemerná nadmorská výška obce je 700 metrov. Znakom obce je v červenom štíte strieborný lev s dvojitým chvostom, obrátený naľavo, stojaci na zadných nohách a v predných drží latinský kríž zakončený guľami.
Obec bola založená 25. júla 1615 na sviatok Sv. Jakuba. Dostala názov Kamenské, podľa vrchu Kamenné. Tento názov sa spomína už v r. 1615. Prví osadníci a zakladatelia boli Pavol Breznický z Brezy a Juraj Reguly. Palatín Juraj Thurzo, im dal šoltýské práva, aby spolu so 6 valachmi založili obec Kamenské. (pozn. šoltýs – dedičný richtár). Juraj Thurzo oslobodil túto novozaloženú obec od platenia daní na 16 rokov.
V roku 1619 sa táto obec uvádza pod názvom Kamenské. Spravovali ju Breznický a Reguly. Od roku 1631 obec Zákamenné začala platiť riadnu daň, napr. 24 baranov, každú 10. ovcu, zviezť 3 plte dolu vodou, každý 10.šindel,1 teľa, 18 sliepok, 6 husí, 60 vajíčok, 6 jarabíc, 4 zlaté na zámockých drábov a z obilia dávali len ovos.
Roku 1640, za Gašpara Illeszházyho sa zistilo, že obec nemôže obrobiť 6 gazdovstiev. Obrábali len 3 a pol gazdovstva. Breznický a Reguly už neboli šoltýsi, pretože prišli Ján Krč a Jakub Targoš. Ponosovali sa, že za 16 rokov nemohli usporiadať celý chotár. Prosili, že sa rozložia na poľský spôsob a že budú platiť daň len z piatich gazdovstiev a šieste bude pridané šoltýsom, aby postavili mlyn. Najstaršie priezviska z obce sú: Podkamenský, Klimček, Poriečan, Babiar, Vylupek.
Zákamenné filiálkou farnosti LOKCA
Dedinka Zákamenné bola od samého vzniku, čiže od roku 1615 až do roku 1748, filiálkou najstaršej hornooravskej farnosti Lokca. Preto by som sa chcel na začiatku zmieniť aj o tejto farnosti.
Farnosť Lokca bola založená v roku 1565. V roku 1611 patrilo k tejto farnosti ako filiálky 13 obci: Babín, Hruštín, Vaňovka, Krušetnica, Breza, Ťapešovo, Vasiľovo, Oravská Jasenica, Námestovo, Lomná, Vavrečka, Oravská Polhora a Rabča.
Od roku 1612 sa Námestovo stáva samostatnou farnosťou. Vtedy bol v Lokci farárom evanjelický kňaz Ladislav Lukáš. Po osamostatnení Námestova vo farnosti Lokca ostávajú tieto filiálky: Ťapešovo, Babín, Hruštín, Vaňovka, Breza, Vasiľovo, Krušetnica, Lomná a od roku 1615 aj Zákamenné. Od roku 1647 je v Lokci farárom evanjelický farár Eliáš Schröter.
Aj v rokoch 1653 až 1672 spravuje farnosť evanjelický farár Mikuláš Clementis. V roku 1665 je postavený v Lokci nový kostol zásluhou rodiny Lokčianskych, ktorí horlili za katolícku vieru. V roku 1672 sa farárom stáva evanjelický kňaz Ján Fröhlich. 14. februára 1674 prichádza do Lokce po reformácií prvý katolícky farár Jozef Urban Kropáček.
Ďalší katolícky kňazi, ktorí pôsobili v Lokčianskej farnosti:
1675 – Valentín Loučinský
1676 – Ján Urbanovič
1677 – 1693 – Vojtech Kuchorovský zomrel 1697 v Oravke
1693 – 1696 – Ján Kalkovič
1696 – 1737 – Mikuláš Sádecký
1737 – 1739 – Ján Sádecký, bol príbuzný Mikuláša Sádeckého.
1740 – 1757 – Ján Jurčák rodák zo Zubrice.
Za pôsobenia farára Jána Jurčáka sa v roku 1748 osamostatňuje filiálka Zákamenné a stáva sa samostatnou farnosťou. K Zákamennému boli pridané filiálky: Erdútka, Novoť, Lomná a Krušetnica.
Roky 1658 – 1748
V rokoch 1658 – 1748 nebol na Orave žiaden katolícky kňaz, pretože Thurzo obsadil všetky fary protestantskými duchovnými, ale obyvateľstvo bolo väčšinou katolícke. Obec Zákamenné patrila do farnosti Lokca, ktorá bola najstaršou farnosťou na Hornej Orave. V roku 1658 navštívil Lokcu superintendent Kalinka a vo vizitácii sa ponosuje, že v Zákamennom Kline je isté miesto hora Kalvária kde rehoľníci z Poľska chodili odbavovať bohoslužby.
Roku 1659 je v Zákamennom postavený prvý malý drevený kostolík. Stál na hore Kalvária. V tom čase žilo v Zákamennom 361 katolíkov a 52 evanjelikov. V roku 1677 sa stal šoltýsom Juraj Kamenský. V čase kuruckých vojen a bojov obec Zákamenné veľmi spustla.
Rok 1674 je rokom rekatolizácie Oravy. Kostoly sa vrátili katolíkom, ale za Tökelyiho povstania v roku 1680 boli kostoly znova odobraté a definitívne boli katolíkom vrátene až v roku 1710, a tým bola umožnená rekatolizácia Oravy. Rok 1708 je významný tým, že Zakamenčania si postavili nový drevený kostol . Tento kostol zhorel v lete r. 1893 zapálením od blesku.
V roku 1712 sú v Zákamennom obrábané iba 4 role – gazdovstva. Na týchto roliach sa dorobí iba 70 meríc zrná a 8 vozov sena. Bolo to tesne po kuruckých vojnách a obec cítila ich následky.
Od roku 1715 je už pokojná doba a v obci je už obrábaných 6 rolí. Všetkých gazdovstiev (čiže rodín) bolo 63 a obyvateľov 320. Bola tu už aj pánska píla a mlyn. Urodilo sa 1238 korcov zrna a 85 vozov sena.
Od roku 1728 ľudia začali pestovať ľan a vo viazaniciach rozvážali ho po Orave . Obchodovali s volmi, tvarohom, bryndzou, jahňatami, niťami, drevom a šindľami. V tom čase boli v Zákamennom už tri mlyny. Ľudia, ktorí sa nemohli uživiť doma, chodili za prácou do iných stolíc.
Roky 1748 – 1848
Zákamenné – samostatná farnosť
Keď v roku 1732 gróf Erdödy založil na Orave novú dedinu Erdútka (terajšia Oravská Lesná ), Lokčianská farnosť bola už ako preplnená lodička, ktorú bolo treba odbremeniť. A tak Juraj Erdödy (1714 -1758), zemepán Oravy, ako direktor oravského komposesorátu súhlasil s utvorením fary v Zákamennom.
Farnosť Zákamenné vznikla v máji roku 1748. K tejto novovzniknutej farnosti Zákamenné boli pridelené filiálky: Erdútka, Novoť, Krušetnica a Lomná. Vo farnosti Lokca ostali filiálky Hruštín, Babín, kde boli kostoly a Vaňovka, Vasiľovo a Ťapešovo bez kostolov.
Štyria občania zo Zákamenného bolí presídlení do novovzniknutej dedinky Erdútka a z gazdovstiev, ktoré po nich zostali, bola dotovaná fara. V roku 1748 bola postavená aj drevená farská budova, aby mal kde nový farár bývať.
1. Matej Matiašovský 1748 – 1753
27. mája 1748 prichádza do novozaloženej farnosti prvý zákamenský fafár Matej Matiašovský. Pochádzal z Liptovských Matiašoviec. 10. novembra 1743 odchádza študovať do Budína. Ordinovaný bol 8 septembra 1747. Hneď po vysviacke bol poslaný za kaplána do Tvrdošína. Ale už 6. októbra 1747 prišiel za kaplána do Lokce a 27. mája 1748 bol ustanovený za farára do Zákamenného. Tu v Zákamennom zomiera 28. januára 1753.
Za farára Mateja Matiašovského bol zrenovovaný drevený kostol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej a postavená drevená fara. Kostol bol vymaľovaný, mal tri oltáre a kazateľnicu. Keď farár Matiašovský zomrel, bol pochovaný v Zákamennom pod svätyňou.
2. Juraj Horanský 1753 – 1757
Po smrti farára Matiašovského prichádza do Zákamenného Juraj Horanský. Pochádzal Hôry pri Liptovskom Hrádku. Do Budína šiel študovať 5. novembra 1730 a 2. mája 1734 bol investovaný za farára do Pustých Ulian. 10. decembra 1749 sa stal pravdepodobne prvým farárom v Zázrivej, ktorá bola osamostatnená od Veličnej.
Do Zákamenného prichádza ako farár 21. marca 1753. Tu pôsobí do 20. mája 1757. Zo Zákamenného odchádza za farára do Lokce a v roku 1762 za farára do Veličnej, kde zomiera l7. júna 1775.
3. Ján Jablonský (alebo Jablonecký) 1757 – 1764
V poradí tretím farárom v Zákamennom sa stáva Ján Jablonský. Do Zákamenného prichádza 20. mája 1757. Predtým bol od roku 1752 kaplánom v Trstenej. V Zákamennom pôsobil sedem rokov. Umiera tu 25. apríla 1764 a je pochovaný vedľa farára Matiašovského, v kostole pod svätyňou.
4. Jakub Kadlubiak 1764 – 1802
Pochádzal z Pekelníka v Poľsku. Do Budína prišiel študovať 19. augusta 1756. Po vysviacke sa stál kaplánom v Slovenskej Ľupči a od 9. júna 1758 do 23. mája 1759 spravuje farnosť v Štrbe. Do Zákamenného prichádza ako farár 18. júna 1764. Pôsobí tu 38 rokov. V Zákamennom aj zomiera dňa 2. marca 1802.
Jakub Kadlubiak začal písať“ Históriu Parochiae“ V roku 1765 zadovážil prekrásnu monštranciu, pacifikál a kalich ( ukradnutý za vdp. farára Sulu ). Tieto predmety zhotovil najlepší spišský zlatník Ján Szilassy. Tak isto zadovážil aj zvony na kostol, ktoré posvätil prvý spišský biskup Karol Salbek. Práve počas jeho pôsobenia sa v roku 1776 farnosť v Zákamennom rozlúčila s Ostrihomskou arcidiecézou a prešla do Spišskej diecézy.
V roku 1778 žilo v Zákamennom 902 ľudí nachádzalo sa 8 roli – gazdovstiev. Mená šoltýsov boli: Breznický, Regula, Kamenský, Florek, Kačanda, Beňuš, Kubica, Targoš, Priekop. Od. roku 1771 boli šoltýsi zrušení a nahradili ich menovaní, alebo volení richtári.
V roku 1787 pribudlo k 17 oravským farám ďalších 20 nových. Vtedy sa osamostatnili od farnosti Zákamenné nové farnosti: Novoť, Krušetnica a Oravská Lesná. Preto boli na Orave vytvorene tri dištrikty – dekanáty. Zákamenné v tom čase patrilo do strednooravského dekanátu, ktorý mal vtedy 12 farnosti: Zákamenné, Erdútka, Hruštín, Lokca, Námestovo, Mutné, Novoť, Rabča, Rabčice, Oravské Veselé, Zubrohlava a Krušetnica. V roku 1801 je ešte stále farárom v Zákamennom Jakub Kadlubiak. V tom roku bolo v Zákamennom 1779 katolíkov, židia ani protestanti v tom období tu nežili. Kaplánka ešte zriadená nebola.
5. Jozef Virostek 1802 – 1805
Zákamenským farárom sa stáva 7. júna 1802. Za farára bol investovaný v prítomnosti všetkých oravských farárov. V roku 1805 sa zriekol Zákamenskej farnosti a odišiel za kaplána do Spišskej Kapituly. Zákamenné bolo na dva roky pridružené ako filiálka k farnosti Novoť.
6. Jozef Gerbery 1807 – 1816
V rokoch 1799 – 1804 študoval v ústrednom seminári v Bratislave. Štúdium dokončil v Trnave a tu bol aj vysvätený za kňaza v roku 1804. Dva roky bol kaplánom vo Veličnej. Jeden rok bol farárom v Nižnej nad Oravou a deväť rokov v Zákamennom. V roku 1816 prešiel za farára do Lokce a v roku 1819 do Zubrohlavy. Potom sa znova vrátil za farára do Lokce. Zomrel 4. júna 1840 v kláštore milosrdných bratov v Spišskom Podhradí.
7. Jakub Alojz Durčák 1816 – 1819
Narodil sa v Novoti roku 1791. Študoval vo Veľkom Varadine v Rumunsku a v Trnave. Tri mesiace bol kaplánom v Lipnici. Tri roky spravoval farnosť Zákamenné. V roku 1819 prešiel za farára do Lokce. Zomrel pomerne mladý dňa 27. marca 1828 ako 37 ročný.
8. Michal Hancko 1819- 1831
Narodil sa v Ružomberku. Farnosť Zákamenné spravoval od roku 1819 do roku 1831, teda 12 rokov. V roku 1831 odišiel za farára do Podvlku. V roku 1828 bolo v Zákamennom 286 domov a 1608 obyvateľov.
9. Ján Kalher 1831 – 1848
Zákamenským farárom sa stáva v roku 1831 a pôsobí tu až do svojej smrti. V Zákamennom zomiera 6. decembra 1848. V tejto farnosti pôsobil 17. rokov.
Zákamenné po roku 1848
10. Juraj Ondriš 1848 – 1893
Bol rodákom z Jablonova. Narodil sa v roku 1814 a za kňaza bol ordinovaný 3. augusta 1840. Kaplánom bol v Zubrohlave, Bobrovci a Jablonke. Skôr ako sa stal farárom v Zákamennom, najprv pôsobil ako farár v Erdútke a potom v Pekelníku.
Do Zákamenného za farára prichádza hneď po smrti svojho predchodcu Jána Kalhera ešte v roku 1848. Ako farár tu pôsobí doteraz najdlhšie, až 45 rokov.
V roku 1878 sa stáva dekanom strednooravského dištriktu. V roku 1881 dostáva titul čestného kanonika a v roku 1882 je asesorom sv. Stolice. Od roku 1874 je školským inšpektorom. V roku 1887 prestal byť dekanom strednooravského dištriktu. Zomrel na fare v Zákamennom 2. novembra 1893 a je pochovaný v tunajšej farnosti.
Za jeho pôsobenia v Zákamennom bola neďaleko fary v roku 1862 postavená Kalvária. Tvorí ju skupina štrnástich zastavení krížovej cesty s väčšou ústrednou kaplnkou, ktorá má podkovitý pôdorys. V ústrednej kaplnke sa nachádza obraz Nanebovzatia a po stranách dve rokokové sochy svetlonošov z polovice 18 storočia .
Nachádzajú sa tu aj iné vzácne sochy svätcov z polovice 19 storočia a rokokové svietniky z druhej polovice 18. storočia.
Vedľa ústrednej kaplnky sa nachádzajú ešte dve menšie kaplnky s podkovitým pôdorysom. V jednej z nich je Boží hrob. Druhá kaplnka je kaplnka sv. Heleny. Kalvária bola renovovaná v roku 1955.
Vzácne sú ešte dve kaplnky : prvá kaplnka je pri ceste na Kalváriu kde sa nachádza socha Piety – ľudová práca z 19. storočia. Druhá kaplnka je pri kostole, kde sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého. Je rokoková , z druhej polovice 18. storočia.
Farnosť v tej dobe mala 1704 katolíkov, 3 evanjelikov a 22 židov. Školopovinných deti bolo spolu 105. Najbližšia pošta bola v Námestove.
Kapláni, ktorí pôsobili v Zákamennom za farára Juraja Ondriša sú títo:
Juraj Liptay 1885 – 1886
Andrej Hlinka 1889 – 1890
Ján Hatiar 1890 – 1891
Jozef Zoštiak 1891 – 1892
Jozef Matuška 1893
Po smrti Juraja Ondriša sa kaplánka na niekoľko rokov uprázdnila. V poslednom roku života Juraja Ondriša v roku 1893 vyhorel drevený kostol, ktorý bol zapálený od blesku. Zachránil sa len jeden oltár a niekoľko sôch. V roku 1894 začala sa výstavba nového kostola. Od roku 1896 sa v ňom začali slúžiť sväté omše.
11. Jozef Vojtíček 1893 – 1921
Narodil sa 18. decembra 1861 v Hornej Lipnici. Za kňaza bol ordinovaný 30. júna 1884. Kaplánoval v Slovenskej Vsi, v Markušovciach a v Námestove.
V roku 1893 preberá ako farár uprázdnenú farnosť Zákamenné. Pôsobí tu 28 rokov. Je dobrým a starostlivým duchovným pastierom svojich veriacich. Za jeho pôsobenia sa začala i dokončila stavba nového murovaného kostola – novorománskom slohu, ktorý stojí dodnes.
Kostol má trojloďový priestor s transeptom polygonálnym uzáverom presbytéria a doma vežami, medzi ktorými je nartex. Vedľa presbytéria sú dve priestranné sakristie. Vnútorné zariadenie kostola je z čias stavby kostola. Vzácny je oltár sv. Cyrila a Metóda, lebo nad ním sa čnie socha Boha Otca, ktorá je baroková z konca 18. storočia. V kostole sa nachádzajú aj niektoré vzácne sochy z pôvodného starého, dreveného kostola, ktorý vyhorel v roku 1893. Sú to sochy z polovice 18. storočia, rokokové alebo neskoro barokové, ako socha sv. Sebastiána, sv. Jakuba, Panny Márie. Vzácny je i obraz Posledného súdu z polovice 19 storočia.
Kostol bol konsekrovaný 23. apríla 1921. Posvätil ho J. E. biskup Ján Vojtaššák, rodák zo Zákamenného.
V roku 1899 sa Jozef Vojtíček stáva školským inšpektorom, v roku 1909 asesorom sv. Stolice, v roku 1912 dekanom strednooravského dištriktu, v roku 1916 čestným kanonikom a v roku 1918 prosynodálnym sudcom. V apríli roku 1921 ho pán biskup Ján Vojtaššák vymenoval za generálneho vikára a rektora Spišského seminára v Spišskej Kapitule. Zomiera 16. apríla 1931. Pochovaný je na tunajšom cintoríne v Zákamennom.
Kapláni, ktorí účinkovali za jeho pôsobenia v Zákamennom sú títo:
Július Botko 1904
Štefan Mnohel 1910 – 1911
Jozef Vráb 1911 – 1913
Ján Gallas 1913 – 1915
František Nádsskay 1915 – 1916
Florián Fömöför 1916 – 1917
Jozef Michna 1917 – 1919
Michal Bačík 1919 – 1920
Peter Matis 1920
Ján Pienčák 1920 – 1921
Od apríla do novembra 1921 je dočasným správcom farnosti Ján Pienčák, kým neprišiel nový farár Ján Gallas.
12. Ján Gallas 1921 – 1927
Narodil sa 12. októbra 1890 v Hladovke na Orave. Za kňaza bol ordinovaný 16. júna 1913. Kaplánom bol v Zákamennom – potom ako novokňaz odchádza do Námestova a neskôr pôsobil ako vojenský duchovný – kurát.
V novembri 1921 prichádza opäť do Zákamenného , ale už ako farár. Pôsobí tu takmer 6 rokov. V máji 1927 rezignoval z fary a odchádza do Trnavy k pátrom Jezuitom.
Od mája do augusta v roku 1927 dočasne spravuje farnosť Ján Kecera, ktorý prišiel na Oravu z Oravky, pretože táto v roku 1920 spolu s ďalšími oravskými obcami pripadli Poľsku.
Za pôsobenia farára Jána Gallasa boli v roku 1925 objednané 4 zvony, ktoré v máji roku 1926 posvätil pán biskup Ján Vojtaššák. V tom istom roku politická vrchnosť premenovala od 1. januára obec Zákamenný Klin na Zákamenné.
V roku 1926 na návrh pána biskupa bola odsúhlasená výstavba novej školy so štyrmi triedami a učiteľskými bytmi. V tom čase v Zákamennom nebol riadne ustanovený kaplán. V pastoračnej službe vypomáhal kaplán na invalidnom dôchodku Jozef Vráb, ktorý prišiel z Oravskej Jasenice. Mal silný reumatizmus, následkom čoho sa mu noha skrátila o 15 cm. Chodil iba s pomocou palíc.
13. Ján Pienčák 1927 – 1930
Narodil sa 3. januára 1895 v Sihelnom. Za kňaza bol vysvätený 14. apríla 1918. V Zákamennom bol kaplánom v rokoch 1920 – 1921 a pol roka bol aj dočasným správcom farnosti, pred farárom Jánom Gallasom. 5. augusta 1927 prichádza do Zákamenného opäť, ale už ako riadne ustanovený farár. V novembri 1930 je preložený za farára do Zázrivej, kde pôsobí až do svojej smrti.
Za jeho pôsobenia sa začala stavať v roku 1928 štvortriedna murovaná škola a ktorá bola dokončená v roku 1930. Pričinil sa aj o stavbu novej, murovanej farskej budovy, ktorá bola dokončená až za jeho nástupcu Jána Balaru.
14. Ján Balara 1930 – 1946
Narodil sa 1. marca 1903 vo Frydmane (terajšie Poľsko ). Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1925. Kaplánoval v Spišských Vlachoch a v Tvrdošíne. Bol administrátorom v Zázrivej a v Liptovskej Tepličke. Za farára do Zákamenného nastupuje 11. novembra 1930.
16.apríla 1931 zomrel v Spišskej Kapituli sídelný kanonik, rektor seminára a generálny vikár Jozef Vojtíček, bývalý zákamenský farár. Pochoval ho 19. apríla biskup Ján Vojtaššák , za asistencie mnohých kňazov na našom cintoríne.
V jeseni 1931 bola dokončená nová murovaná fara. V roku 1933 bol zavedený zvyk druhej svätej omše v nedele a vo sviatok s povolením „facultatis binandi“.
V roku 1938 prichádzajú do Zákamenného Tichomír Niko a Jozef Odrobiňák z Inštitútu školských bratov – FSC, aby vyučovali školské detí.
Na jeseň v roku 1938 bola vyhlásená mobilizácia a začala sa 2. svetová vojna, ktorá sa skončila kapituláciou Nemecka 8. mája 1945. Na jeseň v roku 1941 začala sa výstavba 13 triednej ľudovej školy za výdatnej pomoci pána biskupa Jána Vojtaššáka. Rozpočet stavby ľudovej školy bol urobený na 2.800.000,– Sk. Stavbu školy začala budovať firma Záchenský z Ružomberka.
Kapláni, ktorí účinkovali za jeho pôsobenia v Zákamennom sú :
Viktor Placek 1935 – 1936
Jozef Farbarik 1936 – 1937
Jozef Dragoš 1937 – 1938
Jozef Škapec 1938 – 1941
Jozef Haviar 1941 – 1943
Anton Suroviak 1943 – 1944
Gejza Findura 1944 – 1945
Hypolit Štrbina 1945
Štefan Vojtaššák 1945 – 1946
Zákamenský farár Ján Balara odchádza 8. mája 1946 po 15 ročnom pôsobení za farára do Holumnice. Dočasným správcom sa za istý čas stáva kaplán Štefan Vojtaššák.
15. Štefan Vojtaššák 1946 – 1947
Narodil sa v Zákamennom 10. augusta 1909. Za kňaza bol vysvätený v roku 1935. Kaplánoval v Ľubici, Podolínci, znova v Ľubici a v Ružomberku. Od roku 1945 bol kaplánom v Zákamennom a v máji sa stáva dočasným správcom zákamenskej farnosti. V Zákamennom pôsobí krátko, necelý rok. V apríli 1947 odchádza za farára do Letanoviec.
Za jeho pôsobenia otec biskup 19. mája 1946 posvätil nový orgán od firmy Rieger. Vtom čase bol kaplánom v Zákamennom Maximilián Špes (1946 – 1947).
16. Jozef Sáreny 1947 – 1955
Narodil sa 15. februára 1913 v Medzibrodi nad Oravou. Za kňaza bol vysvätený v roku 1938. Kaplánoval Spišskom Bystrom, vo Vikartovciach, Spišskom Podhradí a v Letanovciach. Medzi kaplánovaním 3 roky od roku 1940 spravoval farnosť Hnilčík.
Do Zákamenného prichádza 9. apríla 1947. Pôsobí tu 8 rokov. Zároveň je aj dekanom okresu. Zo Zákamenného odchádza v roku 1955 na faru do Liesku kde sa stáva aj sídelným kanonikom. Z Liesku v roku 1965 odchádza do Dolného Kubína, v roku 1966 spravuje farnosť Partizánska Ľupča a od roku 1970 pôsobí ako farár v Liptovskej Osade.
Jozef Sáreny pôsobil v Zákamennom vo veľmi ťažkých a zložitých rokoch. Boli to roky veľkých premien, ktoré negatívne zasiahli Cirkev na Slovensku.
Za jeho pôsobenia, 15. júna 1947 bola celá Spišská diecéza zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu. Zasvätil ju otec biskup Ján Vojtaššák. Roku 1948 sa uskutočnilo omietanie kostola zvonku, lebo už opadávala omietka a v roku 1949 boli omietnuté obidve veže kostola. Rok 1949 je známy tým, že na Slovensku vzniklo hnutie „Katolícka akcia“. Toto hnutie viedli laici a týmto hnutím chceli docieliť iný pomer Cirkvi voči štátu. Toto hnutie biskupi Slovenska pastierskym listom odsúdili.
Pre Cirkev na Slovensku nastávajú veľmi zlé časy. Štát začal zasahovať do najvnútornejších záležitostí Cirkvi. Cirkevné majetky boli poštátnené. V roku 1950 boli u nás zrušené všetky rehole (mužské i ženské). Rehoľníkov a mnohých kňazov uväznili len za to, že nechceli spolupracovať s komunistickým režimom.
V roku 1950 bol ŠTB zaistený a vo vykonštruovanom procese odsúdený na 24 rokov väzenia aj staručký 73 ročný biskup Ján Vojtaššák.
Matriky do roku 1895 boli zhabané štátom. 14. júla 1950 bola zriadená CMBF v Bratislave, a tak všetky ostatné diecézne semináre boli zrušené teda aj spišský seminár. Aby mohol štát kontrolovať cirkevný život na Slovensku bol zriadený úrad pre cirkevné veci. V každom okrese bol cirkevný tajomník a na biskupskom úrade cirkevný zmocnenec, ako dozor štátu nad Cirkvou. Komunisti, ktorí klamstvom vyhrali voľby v roku 1948 si ako totalitná strana robili na Slovensku, čo chceli. Ich hlavným cieľom bol boj proti Cirkvi a proti Bohu.
Kapláni, ktorí účinkovali za farára Jozefa Sárenyho sú títo:
Maximilián Špes 1946 – 1947
Šimon Hasaj 1948 – 1949
Pavol Mikula 1949 – 1950
Bol to posledný kaplán v Zákamennom. Odvtedy je kaplánka až do roku 1992 uprázdnená.
10. mája 1955 Jozef Sáreny odchádza zo Zákamenného do Liesku a do Zákamenného prichádza mladý, ambiciózny kňaz Michal Kľučár.
História po roku 1955
17. Michal Kľučár 1955 – 1964
Narodil sa 20. mája 1921 v Markušovciach. Po teologických štúdiách v Spišskom seminári bol v roku 1946 vysvätený za kňaza. Kaplánoval iba v Liptovskej Lužnej. Od roku 1954 spravoval farnosť Lisková a v máji 1955 prichádza na Oravu do Zákamenného. V Zákamennom pôsobí 9 rokov. V roku 1964 stáva sa farárom v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule. Od roku 1964 je tajomníkom a od roku 1970 riaditeľom Biskupského úradu.
Za jeho pôsobenia v Zákamennom bola v roku 1956 prevedená elektrifikácia kostola a fary. Od júna 1957 bol zavedený na fare telefón, v marci 1959 bolo v kostole inštalované ozvučenie. Od roku 1959 sa školopovinné deti musia na náboženstvo prihlásiť, čo predtým nikdy nebolo. Až takúto právomoc si nad Cirkvou nárokuje komunistický režim.
V lete v roku 1960 sa začala oprava veži a strechy kostola, ktorá trvala dva mesiace. Opravu urobili klampiari bratia Emil, Jozef a Serafín Rončákovci a tesárske práce vykonal Jozef Večerek . Na ľavej veži sa pre hnilobu musela urobiť oprava celej nosnej konštrukcie . Vymenili sa aj kríže na oboch vežiach, a tiež aj stredový kríž. Kríže vyrobili robotníci z Lesného závodu Zákamenné podľa pôvodných krížov. Pri snímaní kríža v ľavej guli kríža sa našla listina z roku 1894. Oprava veží a celej strechy sa vykonala bez lešenia, čo bolo odvážne a veľmi riskantné.
Postupne sa opravila cela strecha kostola, ale i kaplniek na kalvárii. Dovtedy šindľová krytina bola nahradená plechom. V roku 1961 bol zakúpený aj nový betlehem, ktorý vyrezal Martin Štepoňák z Oravskej Polhory.
Na jeseň 4. septembra 1963 po dlhoročnom väzení bol prepustený na slobodu biskup Ján Vojtaššák, ale svoj život nemohol dožiť na rodnej Orave, ale vo vyhnanstve v Čechách – Senohraboch.
Po 9. – ročnom pôsobení odchádza dňa 25. 10. 1964 Michal Kľučár zo Zákamenného do Spišskej Kapituly. Veriaci sa ním lúčili len s ťažkým srdcom, pretože bol pre nich naozaj dobrým duchovným otcom.
18. Dr. Peter Makoš 1964 – 1970
Narodil sa 24. augusta 1903 v Liptovskej Teplej . Za kňaza bol vysvätený v roku 1928. Po rokoch kaplánovania a po ďalších štúdiách získava doktorát filozofie.
Od roku 1939 do roku 1963 pôsobí v Bratislave ako štátny profesor.
V roku 1963 dostal srdcový infarkt. Po vyliečení odchádza na invalidný dôchodok. Dobrovoľne žiada o znova zaradenie do pastorácie. Od 1. októbra 1964 tri týždne pôsobí ako kaplán v Rabči. Po preložení Michala Kľučára zo Zákamenného, dňa 25. 10. 1964 dostáva z biskupského úradu dekrét za správcu farnosti Zákamenné. Tu v Zákamennom pôsobí až do svojej smrti. Zomrel 1. februára 1970. Pochovaný je v Bratislave.
Počas jeho pôsobenia v Zákamennom zomrel 4. augusta 1965 v Senohraboch pri Prahe spišský biskup Ján Vojtaššák. Pohrebné obrady spišského biskupa vykonal trnavský biskup Dr. Ambróz Lazík . Biskup Ján Vojtaššák bol pochovaný 7. augusta 1965 v Zákamennom, vo svojom rodisku.
Za jeho pôsobenia sa v roku 1967 sa urobila vonkajšia omietka kostola a zároveň aj oplotenie okolo celého kostola. Dr. Peter Makoš pôsobil v Zákamennom viac ako 5 rokov.
19. Ondrej Sula 1970 – 1985
Narodil sa 16. decembra 1914 v Chlebniciach. Po štúdiách v Spišskom seminári bol v roku 1940 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Trstenej, Rabči, Oravskom Veselom. V roku 1944 sa stáva správcom farnosti Lúčky pri Ružomberku. V roku 1958 je preložený za farára do Rabčíc a po smrti Dr. Petra Makoša prichádza 3. apríla 1970 na uprázdnené miesto do Zákamenného. V Zákamennom pôsobil viac ako 15. rokov.
Počas jeho pôsobenia v Zákamennom sa v roku 1970 urobilo na fare ústredné kúrenie, v roku 1971 sa v celom kostole vymenila pieskovcová dlažba za mramorovú. V roku 1973 OPP Makov vyrobil do kostola nové lavice. Roku 1980 bol celý kostol z vnútra nanovo vymaľovaný a v tom istom roku sa urobil okolo stien travertínový obklad .
Ondrej Sula v novembri 1985 odchádza na dôchodok do farnosti Lúčky pri Ružomberku, kde 21. septembra 1986 zomiera. Pochovaný je v dedinke Kalameny pri Ružomberku.
20. Jozef Kasan 1985 – 2002
Narodil sa 10. marca 1954 v Zákamennom v miestnej pôrodnici. Vyrastal vo Vavrečke farnosť Námestovo. Po teologických štúdiách na CMBF v Bratislave bol 12. júna 1977 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil celkom 9 rokov v rôznych farnostiach. Jeho prvá kaplánka je v Liptovskej Lužnej, zároveň pôsobil ako dočasný správca farnosti v Liptovských Revúciach, keď tam zomrel Vdp. Tolth. Potom kaplanuje v Levoči a naposledy bol kaplánom v Rabči.
Na Vianoce 23. decembra 1985 nastupuje za farára do Zákamenného. Prichádza tu v poradí ako 20. zákamenský farár.
V roku 1986 bola na Kalvárií vybudovaná spevnená plocha s prenosným obetným stolom a ambónom pre slúženie svätých omši a veľký kríž. 10. novembra 1986 bol posvätený nový zvon ktorý nesie meno sv. Ondreja.
V roku 1987 bola opravená farská budova a boli postavené nové farské hospodárske budovy. V roku 1988 sa na kostole zdvojili okná, v kostole bolo nainštalované elektrické akumulačné kúrenie, vybudované spovedelnice a urobená generálna oprava organu (opravu urobil p. Vladimír Grygar).
V roku 1989 bolo prevedené reštaurovanie všetkých oltárov a do kostola bolo zakúpené dekoratívne mrežovanie na sakristiu a na vchod do kostola.
Koncom januára 1990 bola poslaná žiadosť s petíciou o rehabilitáciu J. E. biskupa Jána Vojtaššáka. Žiadosť bola podpísaná stovkami veriacich zo Zákamenného. List bol adresovaný vtedajšiemu predsedovi vlády SR, podpredsedovi Federálnej vlády Dr. Čarnogurskému, biskupskému úradu v Spišskej Kapitule , metropolitovi slovenskej provincie Mons. Jánovi Sokolovi a kardinálovi Tomáškovi. Žiadosti našich veriacich bolo nakoniec vyhovené.
V auguste 1990 sme si pripomenuli 25 rokov od úmrtia biskupa Jána Vojtaššáka. Na slávnosti, ktorá sa konala na priestranstve základnej školy sa zúčastnilo 20 tisíc veriacich z celého Slovenska, za účasti stovky kňazov spolu s otcom biskupom Františkom Tondrom. Hlavným kazateľom na slávnostnej omši bol Mons. Viktor Trstenský.
Farnosť Zákamenné je celých 42 rokov bez kaplána. Zákamenné znova dostáva kaplána dekrétom k 1. augustu 1992 a na uprázdnenú kaplánku prichádza mladý ambiciózny kňaz Henryk Sitek, ktorý pochádza Poľska. V Zákamennom pôsobí do 14. septembra 1993 , keď bol preložený za správcu farnosti do Sedliackej Dubovej.
Na jeseň v roku 1993 bol otvorený nový cintorín, ktorý 1. novembra 1993 posvätil vdp. Jozef Kasan.
Začiatkom roka 1994 Urbár Zákamenné venoval na farský kostol 200 tisíc korún. Za darované peniaze po vzájomnej dohode s urbárom sa urobil nový obetný stôl a ambón z mramoru. Projekt interiéru obradného priestoru vypracovali Ing. Anna a Marián Gočovi z Ružomberka. Realizáciu – výrobu obetného stola, ambónu a svietnika urobila firma FORBIS KAMEŇ Žilina. Nové liturgické zariadenie posvätil Otec biskup František Tondra 9. októbra 1994 vo svätej omší o 8.oo hodine.
Po 56 rokoch naša farnosť prežívala veľkú udalosť. V dňoch 19 – 27 novembra 1994 sa konali Ľudové misie. Viedli ich pátri z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa – CSsR – Redemtoristi zo Starých Hôr a to p. Ivan Flimel a p. Virgil Čierny. Ľudové misie sa konali za veľkej účasti našich veriacich , mnohí veriaci pristúpili k sviatosti zmierenia. Počas misijného týždňa sa rozdalo viac ako 6600 svätých prijímaní.
Po 53. rokoch mala farnosť Zákamenné dôvod k veľkej radosti. Boh si opäť z našej farnosti povolal nového služobníka oltára. Dňa 21. júna 1997 v Tvrdošíne Otec biskup Andrej Imrich vysvätil 8 diakonov z Oravy za kňazov. Medzi nimi bol aj náš rodák Ján Polťák. V súčasnej dobe pôsobí ako vojenský duchovný v Ružomberku.
Takmer po 4. rokoch zákamenská farnosť opäť dostáva nového kaplána. Je to novokňaz Martin Jurči z Tvrdošína.
Roku 1998 bol vymaľovaný celý interiér kostola vrátane fresiek, bola prevedená rekonštrukcia elektroinštalácie a inštalované nové ozvučenie kostola.
V roku 1990 má farnosť Zákamenné 4082 obyvateľov, 4075 katolíkov , 7 svedkov Jehovových a 1 evanjelik. Všetkých školopovinných detí je 691. V tomto roku sme zaznamenali rekord v krstoch, bolo pokrstených až 135 detí.
(z knihy: Pamätnica farnosti Zákamenné, Jozef Kasan)
V jubilejnom roku 2000 je vo farnosti 4855 farníkov z toho je 4840 katolíkov , 2 grekokatolíci, 7 svedkov Jehovových , 4 evanjelici a 987 školopovinných detí.
Kapláni, ktorí pôsobili za farára Jozefa Kasana sú títo :
Henryk Sitek 1992 – 1993
Martin Jurči 1997 – 1998
Jaroslav Rusnák 1998 -2002
Richard Ondaš 2002- 2003
Dňa 19.7.2002 Vdp. Jozef Kasan náhle zomiera na infarkt.
21. PaedDr. ThDr. Pavol Janáč, PhD.
Narodil 7. 12. 1942 v Nesluši, okres Kysucké Nové Mesto. Pochádza z mnohodetnej rodiny. Narodil sa ako deviate dieťa z desiatich súrodencov.
Základnú školu absolvoval vo svojom rodisku, v Nesluši. Po skončení Základnej osemročnej školy sa prihlásil na Všeobecnú vzdelávaciu školu v Kysuckom Novom Meste. Tam aj maturoval v roku 1959. Po maturite jeden rok pracoval ako inventúrnik v obchodnom podniku Odevy Žilina. Potom sa prihlásil na štúdia na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1966. Kňazskú vysviacku prijal z rúk J.E. biskupa Ambróza Lazíka, trnavského apoštolského administrátora, 5. 6. 1966 v Bratislave. Bol vysvätený na kňaza pre službu v Spišskej diecéze.
Od 1. 7. 1966 bol ustanovený za kaplána do farnosti Trstená na Orave. Po niekoľkých mesiacoch bol preložený na kaplánske miesto do farnosti Rabča. Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa stal kaplánom v Dolnom Kubíne, kde pôsobil tri roky.
K 1. 8. 1970 bol ustanovený za farára do Krušetnice na Orave, kde pôsobil 22 rokov. V roku 1992 bol preložený a ustanovený za farára v Spišskom Podhradí. Od roku 1990 do roku 1993 prednášal Špeciálnu dogmatiku v teologickom vzdelávaní katechétov. Od roku 1990 bol výkonným tajomníkom Pastoračnej diecéznej komisie a zároveň predsedom diecéznej Komisie pre duchovnú obnovu. Podieľal sa cez šesť rokov na práci celoslovenskej Komisie pre duchovnú obnovu pri Konferencii biskupov Slovenska. Pracoval aj v Katechetickej komisii Spišskej diecézy a podieľal som sa na tvorbe nových katechizmov. V roku 1993 dostal „veniam docendi“ na prednášanie Kresťanskej filozofie na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule CM bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášal tam Filozofiu a Metodológiu do roku 1999.
V rokoch 1995 – 1997 absolvoval licenciátske štúdium na Katolíckej univerzite v Lubline. V rokoch 1997 – 98 absolvoval doktorandské štúdium na CMBF UK v Bratislave, kde dosiahol titul ThDr. a PhD.
Od 1. 7. 1996 ukončil službu duchovného pastiera – farára vo farnosti Spišské Podhradie. Diecézny biskup Mons. Prof. ThDr. František Tondra ho poveril iba službou na Katecheticko-pedagogickej fakulte sv. Ondreja Žilinskej univerzity v Ružomberku. Odvtedy sa venoval iba akademickému poslaniu. Na KPF ŽU prednášal ako odborný asistent od roku 1995 Filozofiu, Dejiny filozofie a Kresťanskú spiritualitu. Od septembra roku 1999 do júla 2000 bol prodekanom pre vzdelávanie a sociálne veci na KPF ŽU v Ružomberku. Od 1. júla 2000 do 28. 2. 2001 bol povereným dekanom Filozofickej fakulty KU v Ružomberku. Od 1 marca 2001 bol vedúcim katedry kresťanskej filozofie a systematickej teológie na FF KU v Ružomberku. Prácu na KU v Ružomberku ukončil k 30. 6.2002. Po náhlej smrti Vdp. Jozefa Kasana nastúpil za správcu farnosti od 1.8.2002 do 30.6.2003 v Zákamennom. Počas jeho pôsobenia v našej farnosti sa urobili lavice do Nového kostola sv. Jozefa. V roku 2003 získal doktorát z pedagogiky (PaedDr.) na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Od 1.7.2003 je na dôchodku.
Rok 2015
- Farárom farnosti bol, dekrétom spišského biskupa Mons. Štefana Sečku, ustanovený Mgr. Cyril Hamrák.
- Pripomenuli sme si 50. výročie smrti biskupa Jána Vojtaššáka.
- Pripomenuli sme si 138. výročie narodenia biskupa Jána Vojtaššáka.