Pri pohľade okolo seba v tieto dni, vidíme končiace sa kráľovstvo zimy. So zatvorenými očami však môžeme vidieť leto. Lietajúcich vtákov, polia plné kvetov, pochodujúcich mravcov.
Ježiš nás pozýva, aby sme sa pozorne pozreli na nebeské vtáky a na nebeské poľné ľalie. Pozrime sa očami básnika:
na nebeské vtáky
Kalendáre návratov
každý v krídlach má
v javoroch si tiché hniezda hnetú
polia sú ich záhradou
strechou čierna tma
nad ľudskými vtáčie cesty vedú.
Nežobrú že chcú mať viac
ako dáva klas
nemučí ich závisť
údel Kainov
neženie ich blázon čas
neženie ich čas
zem ich ľúbi svojou láskou tajnou.
a poľné ľalie
K zemi sa skláňaš ľalia poľná
a zvony hádžeš do jarkov
a noc ti svieti ľalia poľná
poslednou letnou zápalkou.
K zemi sa skláňaš ľalia poľná,
padajú dažde jesenné,
prezraď prečo je láska voľná,
prezraď čo o nej nevieme.
Ako sa díva na ľalie a poľných vtákov Ježiš, hovorí evanjelium.
Ako sa díva básnik hovorí pieseň.
A ako sa dívame my rozpráva náš život.