PANNA VERNÁ VIRGO FIDELIS
Keď sa Ezdráš modlí vznešenú modlitbu pokánia po vyslobodení Izraelitov zo zajatia, okrem iného hovorí: „Ty si, Pane, ten Boh, ktorý si vybral Abraháma… Našiel si, že jeho srdce odnáša sa verne k tebe, nuž si uzavrel s ním zmluvu” (Neh 9, 7-8).
O Mojžišovi sa hovorí, že Boh s ním „nehovoril vo videniach a hádankách, ale z tváre do tváre”, pretože „on je najvernejší v celom mojom dome” (Nm 12, 7). O Dávidovi čítame: „Kto zo všetkých tvojich sluhov je tak verný ako Dávid?” (1 Sm 22, 14).
Veľkí svätí sú verní a spoľahliví, preto nasledujú samého Boha, o ktorom Pavol dôrazne hovorí, že je verný (1 Kor 1, 9). Či sa v knihe Zjavenia svätého Jána nehovorí o Ježišovi, že on je „Amen, svedok verný a pravdivý”? (3, 14).
Pôvodné hebrejské slovo pre „verný” má celkom zvláštnu významovú náplň. Často označuje matku, ktorá čaká dieťa; a dieťa nachádza nielen oporu v sile matkinho ramena, ale tiež v jej starostlivosti, aby sa nepotklo. Tak sa biblické slovo „verný” stalo pojmom, ktorým vyjadrujeme, že Boh alebo daktorý človek poskytuje istotu, a to takú, že sa možno vždy naňho spoľahnúť. Kto uzatvára zmluvu, počíta s vernosťou svojho partnera. Vieme, že Boh chcel uzavrieť s izraelským národom zmluvu; a hoci Izraeliti boli často neverní, Boh zostal verný vždy. Bol pre svoj ľud stálou oporou. Ešte vo väčšej miere to platí pre Novú zmluvu, ktorá je spečatená Ježišovou krvou.
V tomto biblickom zmysle musíme chápať tiež invokáciu „Panna verná”. Ostala Pannou, aby sa celkom a nerozdelené oddala Bohu. To bola jej zmluva s Bohom. Žila ju tak vrúcne a tak zamerala celú svoju pozornosť výlučne len na Boha, že ju Cirkev nazýva vernou. Boh sa mohol na Máriu spoľahnúť, mohol počítať s jej spoluprácou. Kniha Zjavenia hovorí: „Buď verný až po smrť a dám ti veniec života” (2, 10). S určitosťou vieme, že svätá Panna nosí už teraz tento „veniec života”, a vzývame ju preto ako „Pannu vernú”.