MATER ADMIRABILIS
Cirkev rada používa slová svojho Ženícha, Ježiša Krista, Večného Slova Otcovho, ktorý sa rozhodol prijať našu prirodzenosť. Celá liturgia svätej omše, ako aj liturgia hodín používa reč Svätého písma. Ako sme si už dosial mohli všimnúť, väčšina invokácií Loretánskych litánií má biblický pôvod, a podobne aj táto. Doteraz som však nenašiel nikoho, kto by bol na to poukázal.
Pri svojich výkladoch sa všetci obmedzujú na jednotlivé skutky zo života Panny Márie, poukazujú na jej nepoškvrnené počatie, na to, ako dáva svoje slovo (fiat) anjelovi, spomínajú jej materskú statočnosť pod krížom atď. Istotne je preto svätá Panna obdivuhodná (predivná), a predsa som presvedčený, že sa touto invokáciou myslí viac.
Čítaním Svätého písma zistíme, že slovo „admirabilis — predivná” sa nevyskytuje často, keď sa však vyskytne, vždy – okrem jednej výnimky — v súvislosti s Bohom. V žalmoch čítame: „Pane, náš Vládca, aké je vznešené tvoje meno na celej zemi” (Ž 8, 2). Žalmista tu velebí Božiu vznešenosť, prejavujúcu sa v Božom stvorení. Podobne to nájdeme v Knihe Múdrosti: „Slnko vydáva svoje teplo, keď vychádza; aké predivné je tvoje dielo, Jahve!” „Mocnejší je Jahve nad všetko poňatie a predivné sú jeho činy” (43, 2. 29).
Svätý Pavol píše, že Pán príde v posledný deň, „aby bol oslávený vo svojich svätých, ktorí (v neho) uverili…” (2 Sol 1, 10). O úlohe kresťanov hovorí svätý Peter: „aby ste rozhlásili slávne skutky toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla” (1 Pt 2, 9). „Predivný” a „obdivuhodný” sa v biblickej reči vzťahujú na Boha. Boh je „admirabilis — predivný” vo svojom stvorení, predovšetkým vo svojom novom stvorení, ktorého cielom je nebeská blaženosť.
Vidíme, že Cirkev vo svojich modlitbách pripisuje Márii tiež túto Božiu vlastnosť. Cirkev si želá, aby sme Máriu vzývali „Matka predivná”, a dáva jej titul, ktorý je oddávna vyhradený len Bohu. Nemodlíme sa však „Panna predivná”, ale „Matka predivná”, lebo Máriino božské materstvo je základom jej celého omilostnenia.
Je zrejmé, že táto invokácia poukazuje nielen na Máriinu výnimočnú svätosť, ale predovšetkým na jej dôvernú blízkosť Bohu. Preto ju môžeme podobne ako Boha nazývať predivnou. Je to v podstate celkom prirodzené: ak jej Syn je obdivuhodný, nemá byť takou aj jeho Matka?