MATER DIVINAE GRATIAE
V Evanjeliu podľa Jána čítame: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16). Syn Boží je pre nás dar a milosť Božia. Ježiš bol nielen „plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14), on je najväčší dar Otcov nám ľuďom, milosť sama. V ňom „sa zjavila Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom“, píše svätý Pavol svojmu žiakovi Titovi (Tit 2, 11) a túto myšlienku zdôrazňuje aj v iných svojich listoch, keď píše: „Otec nás omilostil vo svojom milovanom Synovi.“ „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“, a tak „akože by nám s ním nebol daroval aj všetko ostatné?“ (Ef 1, 6; Rim 8, 32).
Ak je pre nás Ježiš najväčším darom a milosťou Otca, je jeho svätá Matka tiež Matkou Božej milosti, pretože nikto nespolupracoval tak intímne s Bohom ako ona pri vtelení Syna. Keď „sa nám zjavila milosť Božia“, spolupráca Márie nebola obmedzená len na tento okamih. Podľa učenia apoštolov je Mária nielen Matkou milosti, t. j. Ježiša Krista, ale tiež Matkou každej milosti. Nie je to len slovná hra, týmto kráčame iba v šľapajach svätého Pavla, ktorý tiež píše o Duchu v dvojakej forme; „Duch“ je tretia božská Osoba a „Duch“ je ten, čo v nás pôsobí, takže sme schopní hovoriť o duchovnom živote v nás.
O Márii tiež môžeme hovoriť ako o „Matke milosti“ a o „Matke každej milosti“. Ako nová Eva je s oveľa väčším právom „Matkou všetkých žijúcich“ (Gn 3, 20), než bola prvá Eva.
Pápeži túto pravdu viery viackrát zdôraznili a pápež Pius XII. vo svojej encyklike o kráľovskej dôstojnosti Svätej Panny zhrnul všetky výroky o nej, keď píše: „Mária bola tá, ktorá oslobodená od každej osobnej a dedičnej viny, stále úzko spojená so svojím Synom, obetujúc ho na Golgote večnému Otcovi, obetovala zároveň svoju lásku a svoje materské práva ako nová Eva pre celé Adamovo potomstvo, ktoré bolo poškvrnené jeho upadnutím do hriechu, a tak sa stala spoluúčastníčkou na vykúpení ľudstva.“
Ona skutočne ako nová Eva je Matkou všetkých veriacich, teda Matkou Božej milosti a podľa mienky veľmi mnohých teológov práve toto chcel sám Ježiš zdôrazniť, keď z kríža povedal svojej matke „Žena, hľa, tvoj syn“ a k Jánovi „Hľa, tvoja matka“ (Jn 19, 26-27).
V týchto slovách je celkom iste vyjadrená tiež Ježišova synovská starostlivosť o svoju matku, ktorá zostáva samou; preto k tým slovám svätý Ján dodal: „A od tej chvíle vzal ju učeník k sebe.“ Kto však pozná zvláštnosť Jánovho štýlu, porozumie, že za Ježišovými slovami sa skrýva oveľa viac. Ján stojí pod krížom ako reprezentant veriaceho ľudstva všetkých čias a v jeho osobe je celé ľudstvo odovzdané do starostlivej ochrany Márie. Ona je Matkou Pána a tým aj Matkou milosti, preto má tiež podiel na vykúpení, je Matkou milosti, jej ochrankyňou a sprostredkovateľkou.
Keďže v dejinách spásy spĺňa túto úlohu, môžeme porozumieť slovám pápeža Pia XII., ktorý v spomínanej encyklike vzťahuje na Máriu citát z Listu Hebrejom hovoriacom o Ježišovom milosrdenstve: „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (pozri Hebr. 4, 16).