KRÁĽOVNÁ APOŠTOLOV
REGINA APOSTOLORUM
Apoštol je ten, čo mocou Božieho poslania a vyvolenia svedčí o Kristovom živote a zmŕtvychvstaní. Prvé apoštolské kolégium pozostávalo z „Dvanástich“, ako ich často nazýva Písmo. Judášovo miesto zaujal po Ježišovom nanebovstúpení Matej, ktorý mohol byť pravým apoštolom, „pretože nažíval spolu s nimi celý čas, v ktorom Pán Ježiš prebýval medzi nimi“, a preto „sa s nimi stal svedkom jeho vzkriesenia“. Mohol ním byť rozhodnutím samého Ježiša, pretože ako je zrejmé zo Skutkov apoštolov, pred voľbou vzývali Pána a Pán naňho poukázal losom. (Sk 1,15-26)
Uprostred týchto svedkov Ježišovho života, smrti a vzkriesenia stojí Mária ako ich kráľovná. Keď sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní posledný raz zjavil svojim učeníkom a pred ich očami vystúpil do neba, apoštoli sa vrátili do Jeruzalema a jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami a s Ježišovou matkou Máriou.“ (Sk 1, 14) Toto zaznamenáva svätopisec nie bez príčiny. Keď Ježiš povedal z kríža Márii „Žena, hľa, syn tvoj“, dostal Máriu za matku nielen Ján, ale i všetci veriaci. Pápež Lev XIII., ktorý tak často o Márii hovoril a napísal o ruženci viacero encyklík, hovorí v jednej z nich: „Podľa tradičného chápania Cirkvi myslel Ježiš na celé ľudstvo, predovšetkým na tých, ktorí sa vo viere pridajú k nemu.“
Po tejto poznámke vysvetľuje pápež postavenie Márie uprostred apoštolov: „Mária vzala na seba a splnila toto ojedinelé a náročné materské poslanie veľkodušne a s výnimočnou ušľachtilosťou. Svojím svätým príkladom, smerodajnou radou, jemným povzbudením a silou svojich modlitieb bola prevzácnou oporou rodiacej sa Cirkvi. Bola ozajstnou Matkou Cirkvi, učiteľkou a kráľovnou apoštolov, ktorým okrem toho rozdávala poklad Božieho slova, čo uchovávala vo svojom srdci.“ (Adiutricem populi, 5. 9. 1895)
Celý jej pozemský život bol jediným veľkým svedectvom o vtelenom Božom Slove. Nosila ho pod srdcom, priniesla na svet, živila a vychovávala ho, a tak svojou vlastnou osobnosťou odstránila každú pochybnosť vzhľadom na Ježišovo človečenstvo. Spolu s apoštolmi ho nasledovala, stála pri ňom v jeho poslednej hodine, videla ho zomrieť, ale videla tiež jeho zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Mohla teda s apoštolmi svedčiť o celom Ježišovom živote a na základe svojho materstva bedliť nad Cirkvou, apoštolmi a prvými veriacimi.
Od svojho nanebovzatia pokračuje v tomto diele v nebi. „Na základe Božieho plánu ochraňuje z neba Cirkev a pomáha nám ako matka. Zakiaľ pri tajomstve vykúpenia pomáhala a pri vtelení Božieho Slova spoluúčinkovala, ostáva teraz pomocníčkou pri udeľovaní milostí, ktoré prúdia z vykúpenia na ľudstvo všetkých čias, pričom má takmer neobmedzenú moc.“ (Lev XIII.) Mária si skutočne zaslúži titul „Apoštol“, a pretože vo svojom svedectve ďaleko presahuje apoštolov, Cirkev ju vzýva ako „Kráľovnú apoštolov“.