DOM ZLATÝ DOMUS AUREA
Na konci knihy Zjavenia svätý Ján zaznamenal nasledujúce videnie:
„Anjel ma v duchu preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté Mesto Jeruzalem, zostupujúce z neba od Boha a ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol ako jas najvzácnejšieho kameňa, ako krištáľovo čistý jaspis. Mesto malo mohutné a vysoké múry s dvanástimi bránami. Na bránach bolo dvanásť Anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. A múry Mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich mená dvanástich Baránkových Apoštolov.
Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, Boh, Všemohúci, a Baránok. A Mesto nepotrebuje svetla slnka ani svetla mesiaca, pretože ho osvetľuje Božia sláva a jeho svetlom je Baránok“ (Zjv 21, 10-14, 22-23). Ján pri opise tejto vízie myslel na pozemský Jeruzalem a predovšetkým na chrám, v ktorom uprostred svojho ľudu prebýva Boh.
Chrám bol pýchou všetkých židov a skutočne bolo sa čím pýšiť, a to tak prvým chrámom, vybudovaným Šalamúnom, ako aj druhým ktorý dal vyhotoviť Herodes. O tomto chráme, v ktorom vystúpil aj Ježiš a ktorý poznal tiež apoštol Ján, napísal jeho súčasník: „Celé vonkajšie dielo chrámu bolo nanajvýš obdivuhodné, pretože bol celkom pokrytý hrubými platňami zo zlata, ktoré keď na ne svietilo slnko, tak silne žiarili, že oslepovali oči ako lúče slnka. A na rohoch, kde nebolo žiadne zlato, boli také biele kamene, že cudzincom, ktorí ho ešte nevideli, sa táto stavba zdala ako zasnežený vrch“ (Jozef Flavius, O židovskej vojne).
Na toto myslíme, keď vzývame Pannu Máriu ako „Dom zlatý“. Lono Márie bolo príbytkom Božieho Syna a vyrovnalo sa tak zlatému mestu nebeského Jeruzalema 3 zlatému chrámu pozemského Jeruzalema. Keď Ježiš mohol o sebe povedať: „Ale hovorím vám, tu je niekto väčší než chrám!“ (Mt 12, 6), tak to tiež môžeme vzťahovať na jeho Matku. V skutočnosti bola krajším a dôstojnejším príbytkom pre Boha ako zlatý chrám Jeruzalema, pretože bola živým chrámom a okrem toho životodarným Božím príbytkom. Mária darovala Božiemu Slovu niečo zo svojej ľudskej bytosti a zahrnula ho od prvej chvíle vtelenia svojou láskou, ktorá bola „vzácna ako zlato očistené v ohni“ (Zjv 3, 18).
Preto v Loretánskych litániách oslovujeme Máriu ako „Dom zlatý“.