Neviem prečo, ale je taký poriadok sveta, že sme sa naučili písať históriu ľudstva krvou. Krvou preliatou vo vojnách, povstaniach, vzburách a revolúciách. A tak sa od pradávna učíme dejepis v ktorom sú punské vojny, náboženské vojny, prvá a druhá svetová, Veľká francúzska revolúcia, Veľká októbrová socialistická revolúcia. Zdá sa nám, že toto všetko môže zmeniť a mení svet.
Ježiš, ktorý si sadol na Hore a pristúpili k nemu učeníci, nám predkladá nový spôsob pretvárania človeka a spoločnosti. Naozajstnou zmenou je zmena zapísaná Blahoslavenstvami. Pri každom blahoslavenstve nájdeme ľudí, svätcov, ktorí si osvojili ducha tohto písma. Vynikajúci pisateľ sv. František z Assisi, evanjeliovou chudobou, napísal dejiny kráľovstva dobra.
Je na nás, aký druh písania dejín svojho života a spoločnosti sa naučíme. Či chceme písať prelievaním krvi, samozrejme tých druhých alebo máme odvahu prijať písmo, reči na Hore, reči Blahoslavenstiev.
Dejiny písané krvou zabíjajú v ľuďoch všetko to, čo nazývame ľudským.
Dejiny písané duchom evanjelia prinášajú život sveta spravodlivosti lásky a pokoja.