BRÁNA DO NEBA /NEBESKÁ/ (IANUA CAELI)
Vo Svätom Písme často nachádzame symbol brány, dverí. Dvere sú v každom prípade veľmi známym symbolom. Môžu nám otvoriť prístup do neznámeho sveta, môžu nám ho však i zahatať. Môžu stáť pohostinne otvorené pre každého, kto chce vstúpiť, ale dokonca i v tomto prípade sa môže stať, že človek „prechádza povedľa dverí“, lebo nechce vidieť skutočnosť, ktorá sa za nimi skrýva. Ježiš sa sám nazýva dverami k ovečkám a hovorí: „Každý, kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ (Jn 10,7-9)
Každý, kto chce byť blažený, musí prejsť cez Neho. Ježiš Kristus, náš Vykupiteľ, je vždy otvorená Božia brána, ale tiež jediná brána. Kto zaklope, otvorí sa mu a prijmú ho ako hosťa s kráľovskou pohostinnosťou. Preto nad vchodmi veľkých francúzskych katedrál je Kristus znázornený ako dvere k ovečkám.
Cirkev však vzýva i svätú Pannu ako „Bránu nebeskú“. Robí tak v Loretánskych litániách, ale tiež vždy v pôstnom čase, keď sa modlí mariánsku antifónu Ave Regina caeli, kde sa hovorí: „Zdravas’, Kráľovná nebeská, zdravas’, Pani ty anjelská, koreň Jessov, nebies brána, ty si svetu Svetlo dala.“
Alebo v adventnej antifóne Alma Redemptoris Mater: „Slávna Matka Spasiteľa, hviezda morská putujúcich, brána nebies otvorená, buď pomocou padajúcich!“
Mária je skutočne „brána“, skrze ňu prišiel na svet Kristus, Boží Syn. A ona tiež neprestajne privádza deti do Božieho kráľovstva. Cez túto bránu prišlo k nám na svet Božie Slovo a cez ňu prichádzame my, „vyhnaní synovia Evy“ — ale prostredníctvom Božej zmluvy tiež „synovia a dcéry Márie“ — späť k Božiemu Slovu, nášmu vzkriesenému a oslávenému Kristovi. Večné Slovo Otcovo, Ježiš Kristus, náš Pán je a zostáva dverami pre ovečky, ale on si želá, aby všetky ovečky prechádzali tiež bránou, ktorou je jeho svätá Matka, ako sprostredkovateľka všetkých milostí, ako žena, ktorá stála pod krížom, dostala od Boha toto vyznamenanie.
V Zjavení sv. Jána čítame: „Blahoslavení, ktorí si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami do Mesta.“ (Zjv 22, 14)