KRÁĽOVNÁ NANEBOVZATÁ (REGINA IN CAELUM ASSUMPTA)
Toto vzývanie svätej Panny sa nachádza v Loretánskych litániách od slávnostného vyhlásenia dogmy o nanebovzatí Panny Márie, ktoré sa uskutočnilo na sviatok Všetkých svätých v roku 1950.
Vo veľkej dogmatickej bule „Munificentissimus Deus“, ktorou pápež Pius XII. oznámil a zdôvodnil toto Máriino vyvolenie, sa viackrát poukazuje na to, že učenie o nanebovzatí Panny Márie do neba s telom i dušou sa opiera o učenie celého Svätého písma. Kto dobre pozná Písmo, nemôže sa zbaviť dojmu, že Mária stojí veľmi blízko Ježiša a je s ním veľmi úzko spojená. „Preto sa zdá priam nemožnou predstava,“ píše pápež Pius XII., „že by ona, ktorá Krista počala, porodila, živila na svojich prsiach a privíňala k srdcu, po tomto pozemskom živote, keď aj nie dušou, ale iba telom by mala byť od neho odlúčená.“ Okrem toho, keď náš Vykupiteľ chcel sám svoje vykupiteľské dielo dokonať tým, že vstal z mŕtvych, potom je pochopiteľné, že i Spoluvykupiteľka, ktorá ako nová Eva spolu s Ježišom bojovala proti zlu, má už teraz podiel na víťazstve Vykupiteľa. „Zároveň – ako korunovanie jej vznešených milostí – dosiahla vyznačenie byť zachránená od telesného rozkladu v hrobe a ostať neporušená, aby mohla – ako i jej Syn – po víťazstve nad smrťou s telom i dušou byť vzatá do nebeskej slávy a žiariť po pravici svojho Syna, nesmrteľného Kráľa večnosti,“ píše ďalej Pius XII.
Svätá Panna je nám takto spolu so svojím Synom Ježišom sľúbeným vzorom. Obaja nám ukazujú, čoho je schopná Božia moc. Viera nás učí, že kto umrie ako Božie dieťa, dušou už prebýva v Božej blízkosti a požíva večnú blaženosť v nebi. Okrem toho nám však hovorí, že na konci časov bude i naše telo zjednotené s dušou, takže budeme potom s telom i dušou pri Pánovi. „Celé stvorenie spoločne vzdychá,“ píše apoštol Pavol, „aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame Božie synovstvo, vykúpenie svojho tela.“ (Rim 8, 22-23) Čakáme na Pána, pretože „On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.“ (Flp 3, 21)
Ježiš a Mária sú v ich oslávenom stave oporou našej nádeje a očakávania. Ukazujú nám, čo dokáže Boh, a zároveň nás povzbudzujú, aby sme vytrvali. Keby bol iba Ježiš s telom a dušou oslávený, mohli by sme povedať: „Nuž, je naozaj Božím Synom.“ Pretože Boh udelil aj Márii túto výsadu, stal sa nám jeho prísľub zjavnejším; veď dokazuje, že Boh chce omilostniť aj stvorenie. Táto invokácia nás učí uctiť si svätú Pannu ešte viac, apelujúc na našu čnosť nádeje a dôvery. Naša Matka nám názorne ukazuje, čo dosiahneme, ak zostaneme verní Kristovi ako ona.