V jednej piesni ospevujeme Ježiša ako „Kráľa neba i zeme“, a to plným právom, pretože už Starý zákon viackrát predpovedal, že Mesiáš bude Kráľom. Najstaršia pieseň o Kristovi-Kráľovi, žalm 2., ospevuje „Prisľúbeného národov“ ako Kráľa. Pri zvestovaní povedal anjel Gabriel Márii, že jej Syn bude „kraľovať nad Jakubovým rodom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1,32-33) A Ježiš sám vyznal pred Pilátom: „Tak je, ako hovoríš, som Kráľ.“ (Jn 18, 37)
Katechizmus Katolíckej cirkvi nás učí:
„Boží ľud má účasť i na Kristovom kráľovskom úrade. Kristus vykonáva svoju kráľovskú moc tak, že svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním priťahuje k sebe všetkých ľudí. Kristus, Kráľ a Pán vesmíru, sa stal služobníkom všetkých, lebo „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28). Pre kresťana jemu slúžiť znamená kraľovať… Boží ľud uskutočňuje svoju „kráľovskú hodnosť“ tak, že žije podľa tohto povolania slúžiť s Kristom.“
Panna Mária, ktorá je vzor a predobraz Cirkvi – Božieho ľudu, je pokorná služobnica Pána, ktorá ako prvá prijala účasť na tejto službe s Kristom. Preto jej zvlášť prislúcha titul Kráľovná.
Dogmatická konštitúcia II. Vatikánskeho koncilu Lumen gentium o tom hovorí:
„Napokon Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“
Ak je teda Ježiš skutočne Kráľom a Mária jeho matkou, potom je zrejmé, že jej prináleží titul „Kráľovná-Matka“, alebo jednoducho „Kráľovná“. Ako Šalamún dal svojej matke postaviť po svojej pravici trón a nechal kráľovnú-matku, aby na ňom zaujala miesto, podobne urobil Ježiš pre svoju Matku a od toho času tróni Mária vedľa neho ako Kráľovná neba a ako Vládkyňa anjelov a svätých.