VEŽA ZO SLONOVEJ KOSTI – TURRIS EBURNEA
Na prvý pohľad je to jedno z najpodivnejších vzývaní Loretánskych litánii. Mnohí exegéti si s ním nevedia poradiť a uspokoja sa s tvrdením, že tieto slová sú prevzaté z Piesne piesní kráľa Šalamúna. Vychádzajúc zo Svätého písma, môžeme o tejto invokácii povedať viac.
Pieseň piesní, ako ju nazýva hebrejský text, sa nenazýva takto bez príčiny a teší toľkej pozornosti starozákonných židov, ako aj kresťanských spisovateľov. Vedelo sa, že v tejto piesni sa neospevuje iba láska medzi nejakým pastierom a pastierkou, ale že tento pomer poukazuje na iný ľúbostný pomer: na lásku Boha k svojmu ľudu. Rabíni preto oslavujú ten deň, keď bola táto pieseň darovaná ľudu. Cirkevní Otcovia ju opätovne komentovali. Vykladali ju v zmysle láskyplného vzťahu Boha k Cirkvi, ako lásku Kristovu ku každému veriacemu, ale aj ako Božiu lásku k svätej Panne, ktorú nazývame Nevestou Ducha Svätého.
Pieseň piesní obsahuje prejavy citov dvoch milujúcich sa a spev chvály priateľov a priateliek na snúbencov. Na konci Piesne sa opisuje ako nevesta predvádza svadobný tanec, počas ktorého ju okolostojaci chvália.
Ospevujú jej krásu, jej majestátny krok, jej pôvabné nohy v sandáloch, a to všetko s orientálnou prepiatosťou a slobodou, ktorá nám znie cudzo, ale predsa nás privádza do údivu. Privolávajú: „Tvoja šija je ako veža zo slonovej kosti, na nej tvoja hlava podobná Karmelu. I keď je pokožka orientálcov väčšinou sfarbená do tmava, velebí sa tu práve biela farba nevestinej pleti a jej výška, pretože ako sa na pobreží vypína vrch Karmel, tak hrdo ide za tancuje nevesta plná majestátnosti a vznešenosti.
Čo má toto všetko spoločné s Máriou? Myslím, že Loretánske litánie, práve tak ako Pieseň piesní, sú poetickým dielom, obsahujú prejavy citov veriacich, ktorí nimi vyjadrujú svoj obdiv Božej Matke. Pri podobných prejavoch lásky nezáleží veľmi na slovách, ale skôr na okolnostiach a vrúcnosti, s akou tieto slová vyslovujeme.
Veriaci vedeli, že cirkevní Otcovia videli v neveste z Piesne piesní svätú Pannu, a preto právom verili, že Máriu môžu takto osloviť. Nazývali ju nevestou, kráľovnou atď., ale vzťahovali na ňu aj básnické prirovnania, ako „veža zo slonovej kosti“, aj keď presne nevedeli, čo tento výraz znamená.
Kto to pokladá za divné, nech sa zamyslí nad rozličnými slovami liturgie, ako napríklad: ,,Aleluja“, ,,Kyrie eleison“ atď. I tu mnohí presne nevedia, čo tieto slová znamenajú, predsa však vedia, že obsahujú niečo pekného, a preto ich jednoducho používajú.
Vzývanie „Veža zo slonovej kosti“ ospevuje Máriinu veľkosť a vznešenosť, a to slovami Svätého písma.