PANNA MOCNÁ VIRGO POTENS

V encyklike „Ad coeli Reginám” o kráľovskej dôstojnosti Panny Márie, ktorú pápež Pius XII. zverejnil 11. októbra 1954, Svätý Otec okrem iného píše, aby sa teológovia a kazatelia, keď hovoria o Márii, vystríhali dvoch krajností: Majú sa varovať pred neodôvodnenými názormi, ktorých zveličujúce výrazy prekračujú hranice pravdy, ale na druhej strane nemajú byť ani príliš úzkostliví, keď rozjímajú a kážu o mimoriadnej dôstojnosti Božej Matky. Pripomína im však, aby sa vždy pridržiavali učenia zákonitého učiteľského úradu Cirkvi. Na túto exhortáciu som musel myslieť, keď som uvažoval o význame invokácie Loretánskych litánií „Panna mocná”.

Nejde o zveličovanie, ktoré by sa mohlo časom prejaviť ako neopodstatnené? Do akej miery je Mária „mocná” a v čom? Tu by sme mohli uviesť mnohé pekné príklady, ale chýba im pevný základ viery. O Márii Sväté písmo hovorí málo, a čo sa jej moci týka, mimovoľne sa myslí na jej sprostredkovanie v Káne, ale vysvetlenie práve tejto state nie je jasné. Písmo nám však ukazuje cestu. V Písme sa moc dáva do úzkeho súvisu s kráľovstvom a v tomto smere možno nájsť vysvetlenie Máriinej moci.

Pri úvahe o moci Panny Márie zastavme sa najprv pri jej titule ako Kráľovnej. Je samozrejmé, že Mária ako „Kráľovná — Matka” má vplyv. Ježiš ju vypočuje a rád jej vyhovie, ako to spomína Pápež Pius XII. pri vyhlásení dogmy o Nanebovzatí Panny Márie roku 1950:

„Pretože náš Vykupiteľ je syn Márie, tak skutočne musel ako najdokonalejší zachovávateľ Božieho zákona popri úcte k svojmu Otcovi zaiste preukázať úctu i svojej vrúcne milovanej matke.” Radšej som volil slovo „vplyv”, a nie slovo „moc”, lebo tu sa nachádzame viac v oblasti „prosiacej všemohúcnosti” (ako Máriu nazýva svätý Efrém) ako v oblasti moci.

Budeme sa preto musieť viac zamyslieť nad kráľovským titulom Márie a je pozoruhodné, že mariologické prejavy a encykliky posledných pápežov sa uberajú týmto smerom. Posledná encyklika o Márii, ktorú napísal pápež Piux XII. k ustanoveniu sviatku Márie kráľovnej, obsahuje riadky, ktoré výrazne zhrňujú to, čo v priebehu rokov on a jeho predchodcovia o úlohe Márie vo vykupiteľskom diele objasnili: „V plnom, pravom a absolútnom zmysle je iba Ježiš Kristus, Boh a človek, Kráľom; ale aj Mária má účasť na jeho kráľovskej pocte, hoci v ohraničenom a analogickom zmysle, pretože je oddaná dielu božského Vykupiteľa v jeho boji proti nepriateľom a v jeho triumfe nad nimi.

Prostredníctvom tohto zjednotenia s Kristom Kráľom dosiahla takú dôstojnosť, že prevyšuje všetko stvorenie. Z tohto zjednotenia s Kristom pramení jej kráľovská moc rozdeľovať poklady kráľovstva božského Vykupiteľa. Môžeme sa preto chváliť, že podliehame „moci” Panny a Božej Matky, ktorá i keď má kráľovskú moc, horí k nám materinskou láskou.”