Spolu prežívané chvíle sú urýchľovačom vzťahov. Tie pekné nás zbližujú, tie nepríjemné rozdeľujú. Tak by sme to chceli povedať.
Je to naozaj tak?
Evanjelium prináša iné poznanie. Ježiš so svojimi učeníkmi bol na mnohých hostinách. U farizejov, mýtnikov, priateľov: Šimona Malomocného, Zacheja, Lazara a jeho sestier. Hostina prijemná udalosť života. Pri poslednej večeri, veľkonočnej hostine s Ježišom je a pije aj Judáš a odchádza. Pre Ježiša ako priateľ, pre apoštolov ako posledný zradca.
Jesť, piť, spolu sa učiť, sú príjemné chvíle života. No nemusia budovať dobré vzťahy. Ako sa dívajú rozvádzajúci sa manželia na svoju svadobnú hostinu? Tí, čo spolu pijú, až pričasto sa spolu bijú. A učiteľ na dôchodku, môže rozprávať o vďačnosti. Povedať pred nebeskou bránou, že sme s Ježišom jedli, pili a chodili počúvať jeho slovo je prislabí argument.
Čo teda zaváži? Jednoducho nemeškať.
Ježišovi priatelia nepoznajú slovo potom, ale žijú v ustavičnom teraz.