RUŽA DUCHOVNÁ

ROSA MYSTICA

V staroveku sa ruža považovala za jeden z najkrajších kvetov; a tak je tomu aj dnes. Vyniká bohatstvom formy, mení sa z hodiny na hodinu, postupne rozvíjajúc a otvárajúc svoje lupene, svojou vôňou napĺňa celý priestor.

Starozákonný autor z Božieho vnuknutia ospevoval Božiu múdrosť slovami: „Vypučí ako palma z Engadi a ako ružové kry v Jerichu” (Ekl 24, 14). Týmto hebrejským opisom Božej múdrosti aj Cirkev oslovuje Máriu v invokácii „Rosa mystica — Ruža duchovná”.

Toto oslovenie muselo byť vo veľkej obľube medzi kresťanmi, pretože ešte skôr, ako boli Loretánske litánie všeobecne zavedené, modlievali sa viacero mariánskych litánií, medzi nimi jedny, ktoré ospevujú Máriu ako ružu. Oslovujú ju ako „Ružu bez tŕnia”, „Ružu stále kvitnúcu”, „Ružu, radosť patriarchov” atď.

Už v staroveku sa z tvaru a stavby ružových kvetov odvodzovalo mnoho tajuplného: Ak vedieme určitým spôsobom čiaru špičkami ružových listov, dostaneme tajuplnú hviezdicu. V staroveku a stredoveku sa táto ruža používala ako symbol tajomstva. Nachádzame tento hviezdicový motív ako ružicové okná v gotických katedrálach a často ako zavŕšenie klenby. Ba robili ich aj na povalách pracovní a spálni. Rozhovor „pod ružou — sub rosa” zaväzoval k mlčaniu, k zachovaniu tajomstva.

Tieto tradície nám pomôžu pochopiť, prečo oslovujeme Máriu ako „Ruža duchovná”. Kedže ruža skrýva tajomstvo, o čo viac predivná Panna. Ba viac i Máriino Dieťa, Vykupiteľa, pochádzajúceho z Jeseho rodu (otec Dávidov), nazývame ružou. Na Máriu sa dívame ako na kvitnúci ružový ker Jeseho, z ktorého vykvitla ruža — Ježiš. Vo vianočnej dobe o tom spievame:

Narodil sa Kristus Pán: veseľme sa!
Z ruže kvietok skvitol nám: Radujme sa!