PRIPOMENÚŤ

Čo všetko a  koho všetkého si počas dní života naukladáme do našej pamäti. Ešte viac a trvalejšie si to ukladáme do svojho srdca. Prvé víťazstva, úspechy, radosti ale aj pády, prehry a zramenia. Sú toho poriadne kopy. Pamäť však zabúda a srdce vychladne.

Je potrebné naučiť sa tieto veci uložiť tak, aby nám všetko poslúžilo k životu.  To dobre nezabudnúť, to čo bolo zlé, nech zapadne prachom zabudnutia, nech sa stratí z nášho srdca.

Písmo hovorí, že život človeka je skúškou. Zo školských čias, čias skúšok a  písomiek, poznáme neoceniteľnú hodnotu toho, kto nám pripomenul, pošepol len jedno kľúčové slovo toho, čo sme ukladali do pamäti, čo sme sa učili.

Ježiš učil zástupy. A ľudia si ukladali blahozvesť evanjelia do pamäti, do srdca. Toľko toho bolo každý deň v Ježišovej škole. Niečo sa zabudlo, stratilo v udalostiach života. Pri niečom srdce vychladlo.

Od Ježiša dostávame dar Ducha Svätého. On nám v pravý čas pripomenie všetko, čo evanjelium ponúka pre život.

Ježišove slová: nasleduj ma, ty nesmieš brata nenávidieť, odpúšťaj, povzbudzuj, netráp sa, no nadovšetko miluj.