PANNA NAJMÚDREJŠIA VIRGO PRUDENTISSIMA
Ak chceme pochopiť presný význam tohto vzývania, musíme siahnuť po latinskom texte. „Virgo prudentissima” doslovne znamená „veľmi múdra panna”. Múdrosť je jednou zo Štyroch základných čností; inak povedané má kľúčové postavenie a je akoby osou, okolo ktorej sa točí celý kresťanský život. Slovo základná — „kardinálna” čnosť pochádza z latinského slova „cardo”, čo znamená „os”. Keď my teda vzývame Máriu ako „veľmi rozumnú” alebo „múdru Pannu”, chceme tým povedať, že túto čnosť vlastnila vo veľmi veľkej miere.
So slovami je to trochu tak ako s mincami; môžu stratiť na cene, ba môžu byť celkom znehodnotené. To sa napríklad stalo s biblickým slovom „trpezlivosť”. Nový zákon má na to výraz „hypomone”, čo značí „očakávanie, vytrvalosť”. Svätý Pavol používa toto slovo, keď napomína Solúnčanov: „Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a Kristovej trpezlivosti” (2 Sol 3,5). Každý, kto pozná ovzdušie viery Nového zákona, vie, že táto vytrvalosť znamená nielen očakávanie príchodu Pána, ale že je túžobným očakávaním, nepokojnou túžbou po Pánovi. Tento postoj viery vyjadruje však slovo „trpezlivosť” veľmi nedokonale.
Podobne je to aj s naším slovom „rozumnosť”. „Rozumný” má podobný význam ako „chytrý, opatrný, chytrácky”, čo však nie je význam, ktorý charakterizuje základnú — kardinálnu čnosť múdrosť.
Latinské slovo „prudentia” je príbuzné s „providentia — prozreteľnosť” a je vlastne jeho skrátenou formou. Slovo múdrosť preto vyjadruje predvídavosť, poznanie všeobecných pravidiel a zákonov, ale i správne rozhodnutie, to, čo sa má v konkrétnom prípade urobiť. Múdrosť takto vnuká rozhodnutie, či máme byť v určitom prípade ako baránok, alebo ako lev, či v niečom ustúpiť, alebo postupovať rázne.
Profesor Bender, O.P., vo svojej úvahe o múdrosti píše: „Že Ježiš konal rozumne, keď sa stránil ísť do Judska, aby ho tam židia neusmrtili, to každý pochopí. Že by konal múdro, pretože vyhnal z chrámu kupcov dobytka a peňazomencov, alebo že sa dal oslavovať pri svojom vstupe do Jeruzalema, to sa skoro každému zdá byť nápadné.”
A predsa Ježiš konal aj tu rozumne. Všetko si dobre uvážil a vedel, že Otec to od neho tak žiada. Vytvoril si vlastný úsudok a konal, ako uznal za jedine správne.
Nám ľudom môže byť niekedy ťažko rozhodnúť sa, preto učia teológovia, že pri cvičení sa v čnosti rozumnosti sme odkázaní na pomoc Ducha Svätého, ktorý nám pomáha svojím darom rady.
Keď vzývame svätú Pannu ako „múdru a rozumnú”, chceme si ju uctiť, pretože sa zvlášť vyznačovala touto čnosťou. V každej situácii myslela na to, čo Boh od nej žiada, a ako „Omilostnená” skúsila zvláštnu pomoc Ducha Svätého. Výstižný príklad toho je Máriino sprostredkovanie na svadbe v Kane. Ona nás učí, že máme vždy svoj zrak upierať na Pána, aby sme spoznali jeho vôľu a potom konali, čo sa jemu páči. „Čokoľvek vám povie, urobte” (Jn 2, 5).