PANNA CTIHODNÁ A CHVÁLITEBNÁ

VIRGO VENERANDA ET PRAEDICANDA

Latinskú invokáciu „Virgo veneranda” do slovenčiny prekladáme ako „Panna ctihodná”, ale obsah tohto latinského vzývania nieje tým úplne vyjadrený. „Ctihodný” je skôr prekladom latinského „venerabilis”, slovo, ktorým dodnes označujeme ľudí, ktorých hrdinský čnostný život bol overený apoštolským procesom. Tak hovoríme o „ctihodnom Božom služobníkovi”. Okrem tohto slova „venerabilis” pozná latinčina ešte prídavné meno „venerandus” alebo „veneranda”; toto slovo je použité v našom vzývaní a znamená, že svätá Panna má byť uctievaná. „Veneranda” ide teda o krok dalej ako „venerabilis”, lebo vyjadruje tú skutočnosť, že niekto je tak „venerabilis — ctihodný”, že popri ňom je nemožné prejsť bez povšimnutia.

Cirkev ponecháva veriacim pri rôznych osobných pobožnostiach slobodu. Niekoho priťahuje osobnosť svätého Františka, iných zasa svätý Anton Paduánsky, svätý Ignác, svätý Dominik, svätá Terézia z Lisieux alebo niektorý iný svätý. Každý je povinný uznať svätosť kanonizovaných svätých, že sú „ctihodní — venerabiles”, ale ináč si môžeme uctievať jedného viac ako ostatných. A predsa sú tu výnimky, a to pre samého Boha v troch božských Osobách a pre svätú Matku Božiu. Tieto osoby sú nielen „Ctihodné — venerabiles”, ale aj „venerandi” — musia sa uctievať. Invokácia „Panna ctihodná” vyjadruje teda našu povinnosť uctievať si Pannu Máriu v každom čase.

Keď si Cirkev tak veľmi uctieva Matku Božiu, potom je samozrejmé, že veriaci ju neuctievajú iba vo svojich srdciach, ale túto úctu chcú aj navonok vyjadriť. Ako kresťan svedčí o Kristovi a hlása evanjelium, podobne svedčí aj o jeho Matke, káže o nej, ohlasuje ju, a toto vyjadruje invokácia „Virgo predicanda — Panna chválitebná”. Ani tu preklad nie je úplne výstižný, lebo tu nie je zahrnuté, že Mária je hodná našej chvály, ale že sme povinní o nej kázať a ju ohlasovať.

Tieto dve vzývania úzko medzi sebou súvisia, a preto sme ich aj spolu rozobrali. O Matke Božej hovoríme tak radi a tak veľa preto, lebo sme povinní uctievať ju, a teda nemôžeme a nesmieme o nej mlčať.