Odchádzam

Vstup a výstup. Enter a exit. Súčasť života. Prichádzajú veci, udalosti, predovšetkým ľudia. Tešíme sa z  ich prítomnosti. Prežívame v ich blízkosti svoj život. Keď si na to všetko zvykneme, keď sa stanú súčasťou našich nádeji a snov, odchádzajú. Vtedy prichádza ten pocit, tlkot srdca, „akí nám boli drahí“. Nastáva prázdnota. Bude ešte niekedy zaplnená?

Apoštoli a učeníci mali skúsenosť života. Koľko len, veci, udalosti a ľudí sa ich dotklo. Prišli očakávaní, vytúžení, bez zaklopania i s očakávaním na odpoveď lásky.

Prišiel Ježiš, vstúpil do toľkých životov ľudí. Mnohí mu ponúkali miesto. Boli aj takí, čo miesto preňho nemali. Zvykli si naňho, stal sa súčasťou ich života. Pri rannom prebúdzaní sa stal svetlom ich oči. Ba keď spali, modlitbou v samote im posielal povzbudivé sny. Zvykli si naňho, zamilovali si ho, stal sa zázrakom lásky ich života.

Teraz ten Ježiš hovorí, že odchádza. Domov  ich života, tak starostlivo budovaný, sa rozpadá v prach.

Ježiš odchádza, tá prázdnota sa stáva priepasťou pekla, keby nenasledovali Ježišove slová: „A prídem k vám.“

Ten čo odchádza, nám dáva prežiť odpoveď na otázku, kým bol v našom živote.

Pane, ty si moje všetko.

Príď, Pane Ježišu. Príď čoskoro.