NÁDOBA POČESTNÁ – VAS HONORABILE
Pôvod tejto invokácie možno nájsť vo dvoch listoch svätého Pavla. Ukáže sa to, keď si tieto texty prečítame v latinskom preklade. Ide o texty: „Či hrnčiar nemá moc nad hlinou a nemôže z tej istej masy vytvoriť nádoby hodnotné (vas in honorem) i nehodnotné?” (Rim 9, 21). „Vo veľkej domácnosti nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na čestnú (in honorem), druhé na obyčajnú potrebu” (2 Tim 2, 20).
Svätý Pavol tu spája dve myšlienky. Na jednej strane hrnčiarsky motív predstavuje krehkosť a nestálosť človeka, kým na druhej strane zdôrazňuje jeho závislosť od Stvoriteľa. Preto Sväté písmo tak vďačne používa toto prirovnanie, keď ide o človeka a jeho omilostnenie.
Človek je slabý a nemôže prísť k Bohu bez jeho milosti, no tento Boží dar je celkom nezaslúžený, je čírou dobrotou Božou. Už aj najmenšia milosť je veľká, veď je celkom nezaslúžená. Hlinená nádoba, akokoľvek jednoduchá, je nádobou, kým predtým bola len hŕbou hliny. Čo však povedať, keď Boh z tejto hliny alebo z iného materiálu urobí niečo nádherné? Zostáva nám iba údiv a obdiv.
Toto je aj zmyslom invokácie „Nádoba počestná”. Kto Máriu takto osloví, hlása jej veľkosť a vznešenosť a zároveň velebí zvláštnu milosť, ktorou ju Boh zahrnul.
Máriu nevelebíme pre jej vlastné zásluhy, ale preto, a použime tu jej vlastné slová, že: „ veľké veci jej urobil Mocný”. Mária je v každej dobe míľnikom ukazujúcim cestu k Bohu. Celou svojou bytosťou poukazuje na neho. Je „nádobou”, Božím stvorením, ale je aj prvá, ktorá to priznáva a vyznáva. Okrem toho je „nádobou plnou cti”, „ctihodným kalichom”, pretože je najkrajším stvorením, ktoré kedy Boh učinil.
Toto vzývanie obsahuje teda náuku o milosti, formovanú tak krátko, ako je to len slovom Písma možné vyjadriť. Je najkrajším komentárom k Magnicatu, a preto sa bude svätej Panne osobitne ľúbiť.