MATER CREATORIS
Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, musí nás toto litániové vzývanie prekvapiť. Ako môže byť Mária, sama súc stvorením, Matkou Stvoriteľa? V skutočnosti je iba tak prekvapujúce, ako ním je vzývanie „Svätá Božia Rodička”, lenže na toto sme si viac navykli, a preto nás menej udivuje. Obidve tieto vzývania však pramenia z viery vo vtelené večné Slovo Otca.
Romano Guardini v jednej zo svojich prvých prác píše, ako ho počas vyučovania náboženstva jedno dieťa prekvapilo, či Boh Syn navždy zostane spojený s touto ľudskou prirodzenosťou. Jeho odpoveď musela byť „áno”; druhá Osoba najsvätejšej Trojice vo chvíli vtelenia v Máriinom lone sa navždy spojila s ľudskou prirodzenosťou.
Táto pravda má svoje následky: Mária potom je a zostane skutočnou Božou Matkou, a preto aj Matkou Stvoriteľa, a ak ten istý Boží Syn o nás ľuďoch hovorí, že sme jeho bratia a sestry i spoludedičia, je Mária duchovnou Matkou nás všetkých a my spolu s Ježišom Kristom sme jej deti. Naša Matka je teda Božia Matka, a preto tiež Matka Stvoriteľa, Matka nepremenného Boha, „v ktorom niet ani náznak premeny” (Jak 1, 17) a pre ktorého „jeden deň je ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň” (2 89, 4; Pt 3, 8).
Toto všetko je veľké tajomstvo, ktoré my nikdy neprenikneme a pred ktorým sa môžeme iba s pokorou skloniť. Keď Boh nazýva jednoduché ľudské dieťa, mladú ženu, svojou matkou, pretože z jej tela a krvi sa rozhodol prijať svoje bytie, zostáva nám iba stíchnuť a sväto mlčať. To inšpirovalo jedného z najväčších básnikov stredoveku k nasledujúcim nádherným veršom:
„Panna a matka, dcéra svojho Syna, v pokore veľká pred všetkými tvormi,
z predurčenej rady večného trónu,
ktorej prostredníctvom ľudské dieťa zachránil od pádu,
k takej ušľachtilosti povýšil, že Stvoriteľova
dobrota sama si vybrala rúcho stvorenia.”