Skúsenosť, ktorá je najlepšou učiteľkou, nás učí, že každý „normálny“ muž a každá „normálna“ žena si ctia a milujú svoju matku a vážia si tiež matku svojho priateľa alebo predstaveného.
Máriu vzývame ako Kristovu matku a úcta, ktorú jej pritom preukazujeme, je odôvodnená Kristovou osobnosťou.
Kristus znamená „Pomazaný“. To je titul, ktorý sa v Starom zákone dával kňazom, kráľom a prorokom; teda osobám, ktoré pri svojom svätení alebo uvedení do úradu boli pomazané olejom. Časom sa názov „pomazaný“ stal názvom „Pomazaného“, Vykupiteľa, ktorého očakávali, aby spasil ľudstvo.
Tento Pomazaný, Kristus, Mesiáš – tri slová, ktoré majú presne ten istý význam —, prišiel ako večné Božie Slovo, vtelil sa v živote svätej Panny a odvtedy je oslovenie „Kristus“ vlastným menom, ktoré pripájame k menu Ježiš.
Matku kňaza si ctíme najmä preto, že jej syn prijal kňazskú vysviacku a bol pomazaný; matku kráľa alebo kráľovnej si ctili pre pomazanie jej dieťaťa.
Keď kráľ Šalamún prijíma svoju matku v trónnej sieni, „Potom Betsabé vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici…“ (1 Kr 2, 19).
Ježiš Kristus, večné Slovo Otcovo, nie je iba kňaz a kráľ alebo prorok; on je Pomazaný Pánov a ako taký je zároveň kňazom, kráľom aj prorokom. Keď teda vzývame Máriu v litániách ako Matku Kristovu, matku Pomazaného Pánovho, potom ju vzývame a ctíme ako matku kňaza, kráľa i proroka.
Dobre si síce uvedomujeme, že je tiež Božou Matkou, dcérou Otca a nevestou Ducha Svätého, ale na chvíľu chceme na ňu pozerať len ako na Matku Božieho Pomazaného, nositeľa trojnásobnej koruny; kňazskej, kráľovskej a prorockej. Táto myšlienka inšpirovala viacerých umelcov, ktorí Máriu zobrazujú ako Kráľovnú – Matku s tiarou, trojnásobnou korunou; pretože tak ako matka kráľa Šalamúna, Betsabé, aj Matka Kristova sedí po pravici Kráľa a má účasť na jeho kráľovských odznakoch a poctách.