KTO JE SMÄDNÝ, NECH PRÍDE (QUI SITIT VENIAT)

KTO JE SMÄDNÝ, NECH PRÍDE (QUI SITIT VENIAT)

Popis našej Veľkonočnej sviece

„Kto sa napije vody, ktorú mu ja dám, nebude nikdy smädný.“ (Jn 4,14)

            Kristus, ktorý drží všetko – Všedržiteľ. Ten, čo drží niečo v rukách má moc nad tým, čo drží. Aj ja si držím mnohé vo svojich rukách a nechcem to pustiť.

            Kristus drží Kríž a Knihu – Božie slovo, kde je napísané latinsky, „Kto je smädný, nech príde“. Kristus, centrum vesmíru, okolo neho vidíme hviezdne galaxie, teda centrum všetkého, svojou smrťou na kríži otvára nebeský raj, Otcovu náruč. Otvára ju ranou v boku. Je Živý, Vzkriesený a volá všetkých k sebe. „Ja keď budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12,32) A aby sme mali silu, napája nás už počas cesty nášho návratu.

            „Otvorený bok Ukrižovaného Krista je prameňom života, ktorí plodí, hovoria cirkevní otcovia, nového človeka: Cirkev. Keď bol prebodnutý Kristov bok, vyšla krv a voda, čo znamená, že vylial svoj život až do dna. Ale čo je to, Kristov život? Kristov život je Duch, ktorého má spoločného s Otcom a Duch je „Pán, ktorý dáva život“, hovorí nicejsko-carihradské vyznanie viery. Z utrpenia, Duch vytiahol večnú lásku.“ (M. I. Rupnik, SJ, M. K. Borras)

            „V našom krste sa nad nami roztrhlo nebo a na nás, okolo nás a všade padá dážď, krv a voda, dážď ohňa, ktorý v Eucharistii pijeme, trasúc sa od tohto opojného ohňa a žijeme. Konečne máme mokré pery od vody života a s Duchom a s nevestou kričíme: „Príď!“ (porov. sv. Efrém Sýrsky)

            Kristus nám svojou smrťou daroval nesmrteľnosť a my ju dokážeme prijať len ak zomrieme ako on hriechu, svojmu egu a dáme život ako on, druhému. Potom z nášho vnútra „potečie prameň prúdiacej vody“ (Jn 4,14), prameň Božej prirodzenosti – človek jedno s Bohom.

            Smäd, ktorý cítiš, je smäd po Božom živote a preto ho žiadna iná voda ľudskej prirodzenosti nedokáže utíšiť. Takáto studňa sa v tebe hĺbi Božím slovom, ktoré jediné vie preniknúť všetky vrstvy srdca, až do špiku kostí a urobiť cestu pre tento prameň, aby vytryskol, aby sa zjavil, aby svet uvidel lásku Otca, keď sa zjavia milované Božie deti.

„Kriste, prameň života
daj, nech ťa smiem okúsiť
a nech moje oči vidia.
Ó, milosrdenstvo a zľutovanie
poslané na svet, nádej stvorenstva,
nech smiem okúsiť sladkosť tvojej nádeje,
nech som pre svet slepým,
ale osvietený v Duchu
a skrze tvoju lásku
nech je môj život opojený až tak,
že opustí svet a jeho cesty.“
 (sv. Izák Sýrsky)

Pascha 2020, mníšky benediktínky

Zoznam priložených súborov