: Nositelia kultúry
Pri príležitosti 400. výročia založenia obce Zákamenné a 50. výročia úmrtia tamojšieho rodáka a komunistami prenasledovaného biskupa Jána Vojtaššáka sa mi podarilo napísať literárno-dramatické pásmo s názvom Anjelom svojim prikážem o tebe. Miestni ochotníci ho s chuťou a skvele nacvičili a po premiére boli pozvaní na ďalšie desiatky vystúpení, a nielen v oravských dedinách. Začiatkom jesene ich zavolal aj farár z Harichoviec, dedinky neďaleko Levoče.
Pani režisérka mi vtedy zatelefonovala, či nechcem ísť s nimi, že ma cestou do autobusu v Ružomberku priberú. Naložili ma na stanici a vo vozidle okrem mne známych účinkujúcich sedela aj kopa mládeže, všetko školopovinných dievčat. Išlo o súbor, s ktorým pani režisérka naštudovala detské divadielko pod názvom Do krajiny koní – s týmto predstavením absolvovali predtým viacero vystúpení aj na americkom kontinente.
Obe divadlá sa hrali v harichovskej sále bývalého kina s ešte komunistickým názvom „Pokrok“. Najprv vystupoval detský súbor, po ňom nasledovalo pásmo o biskupovi – mučeníkovi.
To svoje som poznal, a tak som bol zvedavý v prvom rade na deti. Boli úžasné. Ako alúzia na Gulliverove cesty obsahovalo ich predstavenie málo dialógov, dominovala premyslená choreografia, gestá, symboly, obraz, hudba a zvuk. A k tomu spontánna a nepredstieraná radosť deťúreniec z pohybu a celého predstavenia.
Po ich vystúpení stáli počas prestávky hlúčiky ľudí na chodbe, pred budovou. Chlapi si vyšli zapáliť cigaretu, tetky nadýchať sa čerstvého vzduchu. Jedna z nich, približne sedemdesiatnička, nižšia, v starosvetskej šatke, s rukami zrobenými, ma oslovila:
„Kukám, že ste prišli s týmito divadelníkmi. Viete, o čom by som vám chcela povedať?“
„O čom teta?“
„Keď človek tak porovnáva… Tieto deti na javisku oproti tomu, čo nám ukazuje televízor dennodenne bez hanby.“
„Myslíte seriály a podobné sprostosti?“
„Myslím tie ich realityšou a všelijaké Spodné Horné. Hnus nad hnus. Predkladajú ľuďom, čo patrí do válova. Akoby celý národ boli iba ošípané a teľce.“
„Žiaľ. Takto to teraz v kultúre vyzerá. Smradom zo svojej maštale zamorujú celú krajinu.“
„Ja mám iba skončenú učňovku, ale vidím, že tieto deti predviedli tým z hlavného mesta ako má vyzerať kultúra. Ony sú jej roznášačmi. Nie voľáke školované televízne prasce…“
Obyčajná ženička trafila presnejšie ako skúsený divadelný kritik.
Nebolo treba žiadny ďalší komentár…
Anton Lauček