Kniha kníh vo svojich útrobách ukrýva nedozerne bohatstvo. Nie je to zlato a striebro, ale semienka tajomstiev života. Oni v určitom čase udalosti života a svetových dejín odumrú, zakvitnú a prinesú úrodu. Pre mnohých je to úroda, na ktorú od pradávna čakali proroci a spravodlivý starého zákona. Pre niekoho však pri tejto úrode vyvstáva otázka: Čo s ňou? Načo nám to bude? Treba mi ju?
Takým pokladom ukrývajúcim sa v Božom Slove je viera vo vzkriesenie mŕtvych a večný život. Odumiera a rastie v mnohých životoch stvorenstva. Prichádza, rodí sa a rastie v slnečných dňoch, zápasoch i búrkach života. Ako len bolestne a zároveň vzrušujúco sa táto viera rodí u Jóba. Čo prežíval Jób, keď držal vo svojom srdci ovocie viery a volal: „Verím, že môj Vykupiteľ žije a ja ho uvidím“. Obdivujeme matku a jej sedem synov za makabejských čias. Aká zrela je ich viera a nádej večného života. Plody viery v zmŕtvychvstanie a večný život im dávajú silu pohrdnúť smrťou a jej bolesťou, veď majú večný život v Bohu. Pri plodoch tejto viery vidíme dnes Saducejov a Ježiša. Pre Saducejov je vzkriesenie z mŕtvych a večný život na smiech, preto predkladajú Ježišovi otázku o žene a jej siedmych mužoch. Ježiš túto otázku prijíma s vážnosťou učiteľa. Veď prišiel nato, aby sme mali život a aby sme ho mali v plnosti. Predkladá plody viery, ktorá naplno dozrie vo veľkonočné ráno.
Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Je Bohom Abraháma, Mojžiša, Jakuba i Mesiáša. V ňom všetci žijú. Boh nie je Bohom nekonečnej staroby, Boh nie je Bohom pre duše ktoré sa konečne vyslobodili z tela. Boh je Bohom života, preto jeho kráľovstvo je kráľovstvo lásky, spravodlivosti a života. Každý opravdivý milovník života siaha po ovocí viery v zmŕtvychvstanie a večný život, lebo vie čo s týmto ovocím.