AK  VYTRVÁTE

Idem na „výšku“. Veľa rokov už chodím do školy. Páči sa mi život študenta. Spolužiačky, priatelia, cestovanie, prázdniny. Možno už prvé skúšky neurobím. Vravia, že prvé semestre sú poriadne sito. Tak čo už, možno to vzdám.

Idem mať svadbu. Už viac rokov žijeme spolu. Páči sa mi taký život pri niekom. Nikto nám nerozkazuje, na všetko sme dvaja. Môžeme si všetko vyskúšať. A ak sa po sobáši rozídeme, rozvod je predsa normálna vec.

Idem do kostola. Je tam vynikajúca partia. Vlastne, myslím pred kostolom. Stretneme sa, porozprávame, pofajčíme, naplánujeme, čo s načatým dňom. Možno sa zahrám s mobilom. A ak je dlho spokojne odídem, nikto sa za mnou neobzerá.

Idem do roboty. Treba mi „narobiť“ hodín, aby bola dobrá výplata. Vôbec ma to tam nebaví. Čo vyrábame je o ničom. Ale čo ma potom, keď dobré platia. A ak by neplatili, predsa práca je aj inde.

Idem do neba. Bojím sa však o seba. Nedokážem byť vytrvalý na ceste. Kto mi pomôže naplniť Ježišove slová: „Ak vytrváte, zachováte si život.“ Vytrvalosť ešte nikdy u mňa nebola doma, ale počúvam, že sv. Martin z Tours chce byť tento rok na mojej ceste mojim priateľom.

Martin naozaj chceš, aby sme išli spolu?